10 hrôzostrašných faktov o koncentračnom tábore v Osvienčime

Zdieľať

Tweetnuť

Zdieľať

Zdieľať

E-mailovať

Celkovo boli v Osvienčime tri tábory. Prvý bol v roku 1940 postavený Auschwitz I. Práve pred týmto táborom sa nachádza neslávne známy nápis Arbeit macht frei (Práca oslobodzuje). Keďže kapacita tábora nebola postačujúca, vybudoval sa najväčší vyhladzovací tábor – Auschwitz Birkenau (Auschwitz II.). Ten je známy obrovským počtom drevených barákov, krematóriami a rampou. Na tej sa rozhodovalo, kto prežije a kto skončí v plynovej komore. Z týchto dvoch táborov však väzni často odchádzali do pracovného tábora v Monowiciach – Auschwitz III.

Auschwitz I. bol pôvodne postavený za účelom väznenia politických väzňov, ktorí do tábora začali prichádzať na jar roku 1940. K vyhladzovaniu väzňov došlo počas septembra roku 1941, kedy nacisti spustili svoj plán nazvaný aj ako „Konečné riešenie židovskej otázky“. Od začiatku roka 1942 až do roku 1944 transportovali vlakmi do tábora Židov z rôznych častí Európy, ktorú okupovali nacisti. Väčšina z nich skončila v plynových komorách, kde boli zabití chemikáliou Cyklón B.

Najmenej 1,1 milióna väzňov zomrelo v Osvienčime. Zhruba 90 % z nich bolo židovskej národnosti. Do Osvienčimu boli však deportovaní aj väzni iných národností. Približne 150 000 Poliakov, 23 000 Rómov a Sintov, 15 000 sovietskych vojnových zajatcov, 400 svedkov Jehovových, homosexuálov a desiatky tisíc ľudí rôznej inej národnosti. Mnoho z nich nezomrelo v plynových komorách, ale na následky hladu, nútenej práce, infekčných chorôb, popráv a lekárskych experimentov.

Takže poďme sa spoločne pozrieť na niektoré fakty o Osvienčime, ktoré si pravdepodobne ani nevedel.

1. Straty britských a amerických jednotiek počas 2. svetovej vojny boli menšie ako počet ľudí, ktorí zomreli v Osvienčime.

2. V Osvienčime sa jeden zo strážnikov SS zamiloval do židovskej ženy. Niekoľkokrát jej v tábore zachránil život. Žena sa mu odvďačila tak, že počas povojnového súdu svedčila v jeho prospech.

3. Otec Anny Frankovej prežil život v Osvienčime a zomrel v roku 1980 na rakovinu pľúc.

Otto Heinrich Frank (12. 05. 1889 – 19. 08. 1980) sa narodil v Nemecku. Podnikateľ a zároveň otec Anny Frankovej bol jediným členom rodiny, ktorý prežil holokaust. Po smrti Anny zdedil jej rukopisy denníka. Zorganizoval tak zverejnenie denníka v roku 1947 a zároveň dohliadal na divadelné a filmové spracovanie.

4. Počas prebiehajúceho holokaustu istá Židovka spolupracovala s Gestapom. Snažila sa tak zachrániť svoju rodinu. Odhalila dohromady 3000 ukrytých Židov. Nacisti však nakoniec poslali jej rodičov spolu s manželom do Osvienčimu v roku 1943. Aj po tejto udalosti pokračovala v spolupráci až do roku 1945.

Spolu so svojou rodinou bola zajatá na jar roku 1943. Stella Küblerová bola mučená. Aby zabránila deportácii svojich rodičov a manžela, súhlasila so spoluprácou a stala sa „lapačkou“ pre gestapo. Vyhľadávala Židov, ktorí sa ukrývali a žili ako obyčajní ľudia. Za každého dolapeného Žida dostala 300 ríšskych mariek. Stella bola v tejto činnosti veľmi úspešná. Získané informácie podávala ďalej pomocou tajnej polície, pričom sama schovávala svoju identitu Židovky.

5. Počas holokaustu bol židovský boxer Salamo Arouch uväznený v Osvienčime. Bol nútený bojovať so svojimi spoluväzňami. Porazený putoval priamo do plynovej komory alebo bol zastrelený. Do oslobodenia tábora vyhral 200 súbojov a v tábore tak prežil 2 roky.

6. Witold Pilecki bol poľský vojak, ktorý sa rozhodol byť dobrovoľne uväznený v Osvienčime s cieľom získať informácie, uniknúť a dať svetu vedieť o holokauste.

Ešte pred infiltráciou tábora Pilecki zorganizoval hnutie odporu a už v roku 1941 informoval západných spojencov o zverstvách nacistického Nemecka. Po takmer dva a pol roku sa mu podarilo z tábora uniknúť. Pilecki sa zúčastnil Varšavského povstania v auguste 1944.

7. Nemecká chemická a farmaceutická spoločnosť Bayer AG, ktorá je známa pre výrobu aspirínu, počas 2. svetovej vojny kúpila väzňov z Osvienčimu. Tých používala na rôzne experimenty – testovanie nových liekov.

Nemeckí lekári vykonali obrovské množstvo experimentov na väzňoch v Osvienčime. SS lekári testovali napríklad aj účinnosť röntgenov na väzňoch. Bayer AG bola dcérska spoločnosť firmy IG Farben. Tí vykupovali väzňov a používali ich ako výskumné subjekty pre testovanie nových liekov. Väzni boli zámerne infikovaní škvrnitým týfusom pre analýzu očkovania a vystaveniu smrtiacich látok. Kontrolovali tak následky.

8. Približne 60 miliónov ríšskych mariek ( 147 miliónov €) bolo vyrazených a vytlačených práve vďaka otrockej práci väzňov v Osvienčime.

9. Inštitút historickej revízie popieral holokaust, a tak ponúkol 50.000 dolárov tomu, kto dokáže, že ťidia boli v Osvienčime naozaj vraždení. Mel Mermelstein, ktorý holokaust prežil, im poslal definitívny dôkaz. Keď IHR odmietli zaplatiť, Mel ich zažaloval a dostal tak 90.000 dolárov. Súd poznamenal, že je to jednoducho fakt.

10. Muž prežil experiment doktora Mengeleho, ktorý mu odstránil obličku bez použitia anestézie. Podarilo sa mu prežiť aj Osvienčim, pretože bol 201. človekom v rade na plynovú komoru. Tá mala kapacitu 200 osôb.

Keď ho už nacisti považovali za nepotrebného, poslali ho do plynovej komory. Prežil len náhodou: plynová komora pojala iba 200 ľudí. Ganon bol 201.

Dňa 27. januára 1945 bol Osvienčim oslobodený sovietskymi vojskami. Jicchak Ganon sa vrátil do Grécka a našiel svojich preživších súrodencov – brata a sestru. Následne emigroval do Izraela v roku 1949, kde sa oženil. Zároveň prisahal, že už nikdy nepôjde k žiadnemu doktorovi. „Kedykoľvek bol chorý, aj keď to bolo naozaj zlé, povedal mi, že je to len únava,“ hovorí jeho manželka Ahuva.

Nedávno však Ganon do nemocnice zavítal. Príčinou bol infarkt. O týždeň neskôr mal ďalší infarkt a dostal kardiostimulátor. „Keby tam neboli lekári, bol by som mŕtvy,“ hovorí s úsmevom na tvári Jicchak Ganon, ktorý znova utiekol hrobárovi z lopaty.

Zdroj: nowyouknowfacts / topdesat