videní: 1.1K
Pokračujeme druhou časťou článku z našej mini série o Guyovi Gibsonovi, ktorý už od mala túžil byť slávnym pilotom. Napriek tomu, že ho nižší dôstojníci a pozemný personál „nemusel“, Guy patrí medzi najslávnejších pilotov druhej svetovej vojny.
Vo februári 1940 bol členom letky určenej k útoku na nemeckú ponorku, ale po chybách v komunikácii jedno lietadlo zhodilo pumy na ponorku Kráľovského námorníctva. Dôstojníci dostali ostrú kritiku a bol nariadený intenzívny výcvik.
V apríli toho istého roku Gibsonovi začala jedna z najhektickejších etáp kariéry pilota, ale môžeme konštatovať, že aj života. Za päť mesiacov absolvoval 34 akcií, z toho 10 počas júna. Jeho úlohy subsumovali kladenie mín, útoky na lode a bombardovanie pozemných cieľov. Vybudoval si povesť nebojácneho pilota, ktorý obľubuje lietanie v zlom počasí, a 9. júla 1940 obdŕžal letecký kríž za zásluhy (DFC).
13. novembra 1940 sa hlásil u 29. letky, kde mu bolo zverené velenie roja A. Letka nebola veľmi úspešná. Jej hlavným lietadlom bol Bristol Blenheim, ako nočná stíhačky stroj nie úplne vhodným. Okrem toho bolo k dispozícii príliš málo vycvičených pilotov. Aj napriek týmto nedostatkom Gibson podstúpil v blenheime šesť operácií.
Zlepšenie prišlo spolu s lietadlami Bristol Beaufighter. Gibson sa presvedčil, že sa boj v noci od bombardovania podstatne líši. Posádka musela v súčinnosti ťahať za jeden koniec a pilotovi neostávalo, ako sa pri identifikácii cieľov spoliehať na obsluhu lietadlového navádzacieho rádiolokátoru. Gibson bol pomerne úspešný, napriek tomu sklamaný, že v letke nie je v pozícii hlavného esa. 15. decembra to „zabalil“ a ku stužke vyznamenania mu pribudla spona.
Keď si trochu odpočinul, uvážil, že by radšej lietal s bombardérmi. 22. marca 1942 bol na pohovore u vrchného veliteľa letectva Arthura Harrisa. Ten ho povýšil na podplukovníka a pridelil k 106. letke, vyzbrojenej lancastermi. Pokračujeme treťou časťou článku.
