videní: 5.4K
Xérum 525 alebo ak chcete – červená ortuť – je prapodivná látka, ktorá sa dostala do povedomia verejnosti v období chaosu po skončení studenej vojny. O jej existencii sa vedú veľké spory, a dokonca ešte viac polemík existuje o jej pôvode a chemickom zložení. Údajne je to klasická výbušnina schopná vytvárať jadrové štiepenie bez nutnosti atómovej bomby. Prinášame ďalší zaujímavý článok z obdobia druhej svetovej vojny – tentokrát dvojdielny.
Ruskí vedci tvrdia: „Je to prášok tmavočervenej farby. Ale ožarujeme ho v jadrovom reaktore, a tým sa premieňa vo veľmi ťažkú kvapalinu.“ Tieto ruské zdroje taktiež uvádzajú, že červená ortuť sa dá používať k vybuchovaniu jadra plutónia, a teda ku „zvýšeniu účinnosti štiepenia“.
Červená ortuť vraj dokáže fungovať aj „u veľmi malého typu jadrovej hlavice“. To však nie je možné, pokiaľ sa použije bežný urán a riadené strely s plutóniovou jadrovou hlavicou. Existujú rôzne výklady chemického zloženia. Podľa správy KGB ide o „ortuťnatú soľ antimónu“ testovanú v reaktore v Dubne, ktorý je „vhodný pre implantáciu stroncia, cézia a iných izotopov do materiálu“.
Bulharskí vedci látku analyzovali, vyvodili záver, že ide o červenú ortuť, a identifikovali ju ako zlúčeninu ortuti a telúru. Vedci z Južnej Afriky dospeli k inému záveru. Podľa nich bola použitá oxidačná zlúčenina ortuti a antimónu „uprostred s uránovou tyčou“.
Britský fyzik Frank Barnaby sa z ruského výskumu dopracoval k tomu, že oxidačná zlúčenina ortuti a antimónu sa rozpustila v bežnú kovovú ortuť, aká sa používa v teplomeroch. Potom bola vložená do puzdra, a to asi na 20 dní do stredu jadrového reaktoru. Po intenzívnom bombardovaní neutrónmi a možno po pridaní katalyzátorov sa materiál premenil vo veľmi hustú a čerešňovo červenú kvapalinu.
Podľa článku z Pravdy z roku 1993 je červená ortuť „supervodivá látka používaná k výrobe veľmi presných výbušnín do konvenčných a jadrových pum, povrchov nezistiteľných rádiolokátorom a samo navádzacích hlavíc“. Pokračujeme druhou časťou článku.