videní: 1.4K
Pokračujeme treťou časťou článku z minisérie s názvom Operácia Mincemeat. V rámci nej sa spoločne pozrieme na narafičenie mŕtvoly Williama Martina.
Problém bola fotografia do preukazu totožnosti. Snaha vytvoriť snímky tela narážala na to, že z nich bolo jasne zreteľné, že sa jedná o mŕtvolu. Nakoniec sa našiel agent MI5, ktorý sa na mŕtveho podobal a tak sa použila jeho podobizeň. Následne bolo nutné, aby dokumenty nepôsobili ako nové, a preto sa ich Montagu rozhodol ošúchať. Cholmondeley mal približne rovnakú výšku a postavu, takže nosil uniformu mŕtvoly, čo vzbudzovalo dojem obnosenia. Akonáhle sa všetky problémy vyriešili, muselo sa rozhodnúť o obsahu falošných dokladov. Montagu sa domnieval, že je dôležité, aby v dokumentoch bolo meno Sicílie, a pritom z nich jasne vyplývalo, že ostrov je zásterkou pre skutočné miesto invázie.
Keď už bolo všetko skutočne pripravené, Montagu a Cholmondeley zvažovali najpraktickejší spôsob, ako mŕtvolu narafičiť. Preskúmali západné pobrežie Španielska a Portugalska a južné Francúzsko, ale všetko vylúčili. Nakoniec padla voľba na Huelvu na južnom pobreží Španielska. V jej prospech boli tri dôvody. Jedným z nich bol príliv a odliv a morské prúdy v danej oblasti. Určilo sa, že práve tam s najväčšou pravdepodobnosťou musia telo nastražiť, aby skončilo tam, kde potrebujú. Uvažovalo sa o tom, či mŕtvolu zhodiť z lietadla, z lode, no nakoniec sa rozhodlo, že k jej umiestneniu sa využije ponorka. Martina strčili do vzduchotesnej nádoby, tu následne naplnili desiatimi kilogramami suchého ľadu a utesnili. Ako sa uvoľnoval kyslík, mŕtvola zostávala „čerstvá“ aj bez zmrazovania.
Ponorka Seraph vyplávala s nákladom dňa 19. apríla 1943 a k pobrežiu Huelvy dorazila po desiatich dňoch. Ďalší deň skoro ráno sa vynorila nad hladinu, posádka nádobu otvorila a telo vypustila do mora. Ešte v to ráno bola mŕtvola objavená španielskym rybárom. Privolal vojakov a tí mŕtvolu vzali do Huelvy. Britský vicekonzul oznámil ministerstvu námorníctva, že bolo nájdené telo námorníka – britského dôstojníka. Nasledovali rôzne správy medzi vicekonzulom a ministerstvom, pričom pri všetkých použili šifrovanie, o ktorom vedeli, že ho Nemci prelomili. Zo správ bolo viac než jasné, že je pre vicekonzula bytostne dôležité dostať aktovku naspäť. Pokračujeme štvrtou časťou minisérie s názvom Operácia Mincemeat.
Zdroj: History of yesterday | topdesat
