videní: 977
Pokračujeme druhou časťou článku o pivničnom atentáte na Hitlera, ktorému sa vyhol len o minúty. Zomrelo osem ľudí. Hitler však vyviazol. Kto stojí za týmto atentátom? Poďme na druhú časť článku z minisérie Atentát na Hitlera.
Po každoročnej mníchovskej akcii spočívajúcej v jeho prejave, zvykol Hitler odletieť do Berlína, avšak tentokrát išiel vlakom. Táto zmena mu zachránila život, čo od tej doby vyvolalo nie jednu konšpiračnú teóriu o tom, čo sa v ten večer stalo.
Prvá časť článku:
Existuje o tom celá rada nesporných faktov… poďme sa na ne spoločne pozrieť. Bombu umiestnil v pivnici komunistický remeselník Georg Elser. Marxistom bol mnoho rokov, a aj keď nacisti po nástupe k moci komunistickú stranu zakázali, svojich názorov sa nezriekol. Naopak, ešte sa utvrdil v presvedčení, že sa nacisti chovajú k nemeckým robotníkom nespravodlivo.
Nikto nepopiera, že bombu vyrobil a nastražil práve on. Spor sa viedol o tom, či jednal na vlastnú päsť. Pokiaľ existoval komplic, kto ním bol a aké mali motívy?
V dvadsiatych a tridsiatych rokoch bola politická príslušnosť v Nemecku veľmi vrtkavá. Obzvlášť nacisti a komunisti prebiehali z jednej strany na druhú, niekedy dokonca viackrát. Obe strany nachádzali podporu v radách robotníckej triedy a nezamestnaných, dokonca aj potom, čo sa Hitler dostal k moci, prešlo mnoho komunistov na stranu nacistov. Až na niekoľko jednotlivcov nie preto, aby sa „infiltrovali“, ale prevažne z čistého presvedčenia, že národný socializmus, podobne ako komunizmus, predstavuje pre robotnícku triedu cestu, ako sa vymaniť z chudoby. Členskú základňu SA tvorili z veľkej časti nezamestnaní, a keď sa Hitler stal kancelárom, upevňoval si moc politikou cukru a biča. Robotnícku triedu nútil k poslušnosti zastrašovaním prostredníctvom gestapa a koncentračných táborov a zároveň si uvedomoval, že sa potrebuje uchádzať o ich priazeň, aby jeho vládu podporovali, teda aspoň tolerovali.
Svoj cieľ dosahoval tým, že venoval množstvo finančných prostriedkov na to, aby nemeckí robotníci boli dobre živení, zdraví a primerane spokojní. Táto stratégia mu vcelku vychádzala, predovšetkým do roku 1941. samozrejme, existovali aj výnimky. Židia a Rómovia boli prenasledovaní. Niektorí komunistickí funkcionári dosiahli kompromis s režimom a aktívny odpor voči nacistom bol aj v počiatočných rokoch jeho vlády vzácny.
Po roku 1933 sa komunistická strana ako organizovaná sila v podstate vytratila. Ostali len malé bunky. Až do posledného roku vojny boli takmer úplne bezmocné a svoju činnosť obmedzovali skoro výhradne len na krik. Pokračujeme v poradí treťou časťou článku z minisérie.
