videní: 2.1K
V rámci nasledujúceho článku z minisérie „muži robia dejiny“ sa tentokrát pozrieme na Ľudovíta XIV. a.k.a kráľa Slnko. Narodil sa 5.9.1638 v Saint-Germain-en-Laye, 14.5.1643 sa stal francúzskym kráľom, plnoletosť nadobudol 7.9.1651 a v roku 1654 bol pomazaný a korunovaný v Remeši. Zomrel 1.9.1715 vo Versailles a následne bol pochovaný do hrobky Bourbonovcov v bazilike v Saint-Denis.
Ľudovít XIV., ktorý 72 rokov riadil osudy vo svojej dobe najľudnatejšej, najbohatšej a najmocnejšej krajiny v Európe, patrí k význačným panovníckym osobnostiam, ktoré v mnohom otlačili pečať svojej krajiny i dobe a súčasne dodnes ostávajú predmetom kontroverzných hodnotení. V hodnotení kráľa Slnko, ako ho zvyknú nazývať, jeho osoby, pôsobenia a prínosu sa názory vždy a znova rozchádzajú. Ich kyvadlo často kolíše medzi tvrdou všeobecnou kritikou a viac či menej bezhraničným obdivom. Výsledky moderného bádania však umožňujú hodnotenie diferencovanejšie, v ktorom svetlo a tieň zastávajú svoje miesto, ktoré im prináleží.
Ako sme už v jednej z častí spomínali, o francúzskych panovníkoch by bolo možné napísať stovky, ak nie tisícky strán. O Ľudovítovi XIV. nevynímajúc. Pozrime sa však na jeho narodenie a detstvo.
Keď sa Ľudovít v roku 1638 narodil, bola nedeľa, v Novom zámku (chateau-neuf) v Saint-Germain-en-Laye prišiel krátko pred poludním na svet, vítali súčasníci tohto dlho márne očakávaného následníka trónu, ktorého veľký almužník, biskup z Meaux, okamžite narýchlo pokrstil, možno trošku prehnane ako dar nebies. Manželstvo Ľudovíta XIII. A španielskej infantky Anny de Austria totiž po 22 rokoch ostalo bezdetné, takže Francúzi pôrod s úspešným výsledkom, za ktorý sa v priebehu kráľovninho tehotenstva vrúcne modlili, považovali za znamenie božej milosti a novonarodeného dauphina nazývali „božím darčekom“.
V súlade s ceremoniálnymi pravidlami kráľovského dvora začali oficiálne povinnosti následníka trónu ešte v deň jeho narodenia. Už deň po svojom narodení poskytoval dauphin audiencie. V tento deň prijal delegáciou parížskeho parlamentu, najstaršieho a najváženejšieho najvyššieho súdu kráľovstva, a ostatných vrcholných súdov. Delegácia kráľovi prinášala blahopriania týchto inštitúcií a bola uvedená do následníkovej komnaty. Vtedajší generálny prokurátor a neskorší minister spravodlivosti Mathieu Molé popisuje toto prvé stretnutie s budúcim Ľudovítom XIV. takto: kráľovský potomok ležal pod voským baldachýnom z kvietkovaného damasku na saténovom vankúši, ktorý pridržiavala jeho guvernantka, Madame de Lansac. Práve ona vraj povedala, že dauphin otvára oči, aby sa pozrel na svojich verných služobníkov.
