videní: 1.4K
Staroveké rímske mesto Baia sa rozkladalo na severozápadnom pobreží Neapolského zálivu. V čase svojho najväčšieho rozmachu, najmä ku koncu rímskej republiky, bolo považované za módne stredisko preslávené svojimi hedonistickými zábavami a s tým súvisiacimi škandálmi, akési Las Vegas antickej Rímskej ríše. Luxusné domy, ktoré si tu vtedajší boháči postavili, ale napríklad aj zachovalé sochy si môžu dnes návštevníci prezrieť v jednom z mála podvodných archeologických parkov na svete. Tajomstvo, ktoré zatopené mesto ukrýva, je natoľko fascinujúce, že sa ním po roky zaoberajú tiež morskí archeológovia a stalo sa základom pre jeden z dielov štvrtej série dokumentárneho seriálu Zničená minulosť vysielaného na kanáli Discovery Channel.
Mesto, vybudované v aktívnej sopečnej oblasti, bolo pomenované po kormidelníkovi Odysea lodi Baiausovi, ktorý bol údajne pochovaný niekde v jeho okolí. Pôvodne snáď malo slúžiť ako prístav pre starovekú grécku kolóniu Cuma, stalo sa však prominentným rekreačným letoviskom, ktoré plnilo rozmary bohatej a mocnej rímskej elity. Vily si tu vybudovali Julius Caesar, Augustus, Cicero aj cisár Nero, ktorí toto vo vtedajšej dobe módne miesto tiež hojne navštevovali. Niektoré fragmenty z tej doby popisujú Baia ako “Brloh zlovyku” a “Vír luxusu” a my si môžeme už len predstavovať, ako to vtedy v preplnenom letovisku, známom skrz svoju frivolnosť, dekadenciu a nemorálnosť, kde sa obyvatelia a návštevníci oddávali plážovým party a dlhým pitkám, vyzeralo. Kvôli týmto negatívnym atribútom bolo mesto vnímané ako miesto, ktoré by mohlo Rimanov ohroziť. Napriek tomu sa Baía stalo známkou kvality vnútri aj mimo európsky kontinent, a dokonca ešte niekoľko stredovekých spisovateľov sa snažilo do kože tejto elitnej komunity vcítiť a návštevu mestečka vo svojom diele zachytiť.
Vzhľadom k vulkanickému podložiu bolo Baia známe svojimi liečivými horúcimi prameňmi. Bolo preto ľahké vybudovať tu kúpele. Kúpeľné strediská vtedy slúžili ako miesta stretávania. Návštevníci tu komunikovali so svojimi rovesníkmi, navzájom pozorovali svoje vzájomnej interakcie a analyzovali, ako sa kto oblieka, čo je alebo ako trávi svoj voľný čas. Vedomie tejto záľuby ovplyvnilo tiež miestnych podnikateľov, ktorí vytvárali také pôdorysy, ktoré vzájomnú interakciu návštevníkov uľahčili a zvýšili tak atraktivitu ich rezortu. Tí bohatší tu radi investovali do architektúry, výzdoby i do zariadení v presvedčení, že tak zlepšia svoje vlastné postavenie.
Mesto zdravia, ale aj zlomených sŕdc
Kúpele vo vtedajšom ponímaní neboli len miestom odpočinku a zdravia, ale predovšetkým miestom potešenie. Ich stavitelia boli oceňovaní za perfektnú prácu so svetlom, ktoré zaplavovalo budovy, za použitie mramoru, za inštaláciu umeleckých diel a za celkovú atmosféru krásy a luxusu, ktorá návštevníkov obklopovala. Za to isté však Baia aj jeho hostia žali po celé roky tiež kritiku. “Baía je miesto, ktorému je potrebné sa vyhnúť, pretože hoci poskytuje určité výhody, stalo sa výhradným letoviskom luxusu “, napísal napríklad Seneca mladší. Čo autora trápilo najviac? Opilci potulujúci sa po pláži, plachtenie za hlasitého spevu, orchestre, tajné schôdzky milencov za denného svetla, klebety a absencia dôstojnosti.
Ženy boli tejto kritike, samozrejme, vystavované častejšie ako ich mužské náprotivky. Príkladom je istá rímska šľachtičná Clodia, ktorá sa stala pre Cicera symbolom poklesnutých mravov rímskej spoločnosti. Ako počas manželstva, tak aj ako vdova bola Clodia povestná svojím farebným životným štýlom: bohatá žena financovala politické kampane svojho brata, prijímala mnoho návštevníkov a stýkala sa tiež so ženatými mužmi. Jedným z jej milencov bol istý Caelius, ktorého neskôr obvinila z pokusu o otrávenie. Vo svojom diele, ktoré Cicero napísal na obranu Marcusa Caelia Rúfusa, ju opisuje ako ženu uvoľnených mravov, ktorá svoj dekadentný životný štýl vystavovala na obdiv ako v Ríme, tak v Baía: “Clodia je žena, ktorá je dostupná všetkým.” To, že bolo jej správanie verejným tajomstvom, bolo pre Cicera neodpustiteľné. Jeho rétorika neskôr výrazne ovplyvnila podobu ženských postáv v dielach iných starovekých a stredovekých spisovateľov.
Úpadok cestovného ruchu
Bohužiaľ, dobré časy netrvali príliš dlho. Po štvrtom storočí popularita Baía klesla. Dôvodom bol dopad pádu Rímskej ríše v roku 476, gotické vojny v šiestom storočí, nasledované Lombard inváziou v ôsmom storočí a nájazdy arabských pirátov v storočí deviatom, po ktorých zostalo mesto definitívne opustené. Úspech akéhokoľvek odvetvia totiž závisí na stabilnej vláde a zárukách osobnej bezpečnosti. Niet preto divu, že stáročia nepokojov spôsobili postupný pokles počtu návštevníkov, aj keď to neznamená, že by sa kúpeľný komplex definitívne uzavrel.
Baía sa stala osudnou až sopečná činnosť. Vplyvom pohybu tektonických dosiek vodná hladina stúpala a dolná časť mesta bola zatopená plytkými vodami zálivu. Základy, budovy i nástenné dekorácie boli nenávratne poškodené. Až neskorší podmorský archeologický výskum objavil rad obdivuhodných stavieb, ktorými sa kúpeľné letovisko skôr pýšilo.
Návštevníci podmorského múzea si dnes môžu ruiny mesta prezrieť počas prechádzky na člnoch so skleneným dnom, pri šnorchlovaní alebo počas potápačských ponorov. Hoci mesto už dávno nie je tým vyhláseným letoviskom poskytujúcou mnohé potešenie, jeho vody stále skrývajú zázraky.
