videní: 1.6K
Hladina morí a počet populácie neustále stúpa a začíname míňať priestor na súši. Niektorí priekopníci si myslia, že v budúcnosti môžeme premýšľať aj o podvodných mestách.
75-ročný francúzsky architekt Jacques Rougerie navrhol počas svojej kariéry desiatky podmorských biotopov. Na lodenici Bordeaux ležia prvé puzzle do skladačky jeho najnovšej myšlienky: SeaOrbiter, plávajúca výskumná kolónia, ktorá siaha 31 metrov pod zemský povrch. Je naozaj budúcnosť sveta závislá na podvodných mestách?
Kanadský vynálezca Phil Nuytten si medzitým predstavil osadu oveľa hlbšie pod vodou, ktorá by zbierala zdroje z tepelných prieduchov. Zatiaľ sa nebavíme o biotopoch veľkých miest a metropol, ale každá cesta začína aj tým najmenším krokom.
Pokúšal sa už niekto žiť pod vodou?
Priekopník v potápaní Jacques-Yves Cousteau, postavil prvý obývaný podvodný biotop v roku 1962. Tento oceľový valec zvaný Conshelf 1 bol na týždeň domovom dvoch potápačov. Boli ponorení pri pobreží Marseille v hĺbke 10 metrov, študovali morský život a dokonca stavali podvodnú farmu.
Cieľom ale je, aby bývanie v podvodných mestách nebolo vhodné len pre oceánografov. V roku 1970 strávil v Karibiku viac ako 15-členný ženský tím amerických “aquanautov” 15 dní pod vodou. Cieľom misie, nazvanej Tektite II a čiastočne financovanej NASA, bolo študovať psychologické účinky života v prostredí podobnom prostrediu kozmickej lode. V súčasnosti existuje po celom svete niekoľko výskumných laboratórií pod vodou.
Aké sú hlavné prekážky, ktoré treba prekonať?
Dýchanie pod vodou je zjavný problém. Kyslík bude musieť byť privádzaný z povrchu a občania podvodných miest budú tiež potrebovať prístup k sladkej vode, jedlu a energii. Jedným z najambicióznejších biotopov, ktoré sa doteraz navrhli, je Ocean Spiral japonskej architektonickej firmy Shimizu Corporation.
Toto podvodné mesto by využilo teplotný rozdiel medzi hlbokými a plytšími vodami na pohon generátora energie, zatiaľ čo pitná voda by pochádzala z odsoľovacej technológie a potraviny z pôvodných fariem. Cieľom tejto stanice je do roku 2030 ubytovať 5000 ľudí. Koľko takáto sranda stojí? Iba 26 miliárd dolárov. Naše oceány sú síce bližšie ako vzdialený vesmír, ale skúmanie je rovnako nákladné.
Zdroj: sciencefocus | topdesat
