videní: 1.8K
Prinášame vám ďalší zaujímavý článok z dielne našej redakcie, kde sa spoločne pozrieme na záhadnú krajinu Vinlad, ktorá je označená na pergamene popri Islande a Grónsku. Po objavení v roku 1957 mapu získal magnát Paul Mellon (žil a pôsobil v rokoch 1907 až 1999), ktorý ju následne daroval Yalovej univerzite v USA. Odborníci o dôveryhodnosti mapy od začiatku pochybovali. Pozrime sa na túto záhadnú krajinu vyobrazenú na mape bližšie.
Mapa, o ktorej je reč, pochádza zo stredoveku a je zakreslená na pergamene. Okrem Islandu a Grónska sa na nej nachádza aj Vinland, teda krajina, ktorá predstavuje súčasnú Severnú Ameriku a ktorú podľa vikinských kroník objavili 500 rokov pred Krištofom Kolumbom. Niekoľko rokov prebiehal výskum s cieľom odhaliť jej pravosť. Nakoniec bola verejnosti predstavená v roku 1965. ani potom sa však pochybnosti nevytratili a dokonca pribudli ďalšie, keď sa v roku 1974 zistilo, že mapa obsahuje anatas. Ide o veľmi zriedkavý minerál, ktorý je prírodnou formou oxidu titaničitého. Syntetizovať sa ho podarilo až v roku 1923.
Experti sa až do roku 1995 nevedeli dohodnúť. Vedci z Yalovej univerzity sa domnievali, že anatas mohol vzniknúť v stredoveku počas výroby železitého atramentu. Nový výskum veku mapy uskutočnil odborník na starobylú kartografiu zo Smithsonovho inštitútu Douglas McNaughton. Atrament na stredovekej mape skúmal prostredníctvom rozpadu rádioaktívneho uhlíka a zistil, že mapa Vinlandu vznikla okolo roku 1434. Pergamen ponúkli na preskúmanie aj profesorovi chémie Robinovi Clarkovi z University College v Londýne. Ten atrament skúmal prostredníctvom tzv. Ramanovej spektroskopie a dospel k záveru, že mapu nakreslili v roku 1923. Debatu oživila hypotéza Kirsten A. Seaverovej. V roku 2002 nórska historička tvrdila, že mapa Vinlandu je dielom jezuitu Jozefa Fischera. Seaverová vysvetlila, že jezuita pred približne 70 rokmi kúpil na dražbe dve knihy z 15. storočia, pričom z jednej vytrhol pergamen, na ktorý nakreslil falošnú mapu.
V 20. storočí sa na „scéne“ objavila záhadná mapa s krajinou nazvanou ako Vinland. Aj keď bola táto mapa od počiatku označená ako podvrh, postupom času sa uskutočnili výskumy, ktoré potvrdili jej datovanie do stredoveku. Je mapa v skutočnosti pravá?
Pracovník knižnice Newberry Robert W. Karrow, ktorý má na starosti zvláštne zbierky a mapy, v tom istom roku pre denník The New York Times povedal: „Je to veľmi pravdepodobné. Mohlo ísť o intelektuálnu povýšenosť alebo len o obyčajnú zábavu. Dotyčný bol v správnom čase na správnom mieste a mal správne informácie. Všetko do seba zapadá.“ Ďalšie kolo dohadov ohľadom mapy sa začalo v roku 2009. vtedy riaditeľ Kolégia uchovávania artefaktov Kráľovskej akadémie umenia v Kodani (Dánsko) René Larsen vyhlásil, že mapa Vinlandu je pravá. Na vyvrátenie teórie o anatase použil argument, že túto látku našli aj na iných stredovekých mapách a že sa nedostal z piesku, ktorým sa vlhký atrament sušil.
Ďalšou záhadou okrem doby vzniku mapy je presnosť, s akou je zakreslené Grónsko, ktoré v roku 982 objavil Erik Červený (žil a pôsobil v rokoch 950 až 1003). Vikingovia na ňom založili niekoľko kolónií, lenže toto územie upadlo do zabudnutia až do roku 1578, keď ho znovuobjavil britský bádateľ Martin Frobisher (žil a pôsobil v rokoch 1535 až 1594). Tento dobrodruh cestoval len po jeho južnej časti a až keď v roku 1892 Američan Robert Peary preskúmal severné územia Grónska, bolo jasné, že ide o ostrov. Na mieste je teda otázka, ako je možné, že na mape Vinlandu, ktorá vznikla ešte 500 rokov pred touto cestou Pearyho bádania, je Grónsko zakreslené tak presne.
Na rozdiel od rozporov ohľadom mapy Vinlandu je tzv. Mapa zo Skálholtu väčšinou odborníkov považovaná za autentickú. Mapu vytvoril okolo roku 1590 Islanďan Sigurdur Stefánsson. V súčasnosti sa mapa nachádza v Kodanskej kráľovskej knižnici a pokladá sa za najstaršiu mapu zobrazujúcu vikinské objavy v severnom Atlantiku.
