videní: 1.3K
Hoci zvieratník existuje už od pradávna, záujem oň vzrástol až v stredoveku, okolo 16. storočia a pretrváva dodnes. Rozhodujúcim aspektom v tomto ohľade boli práce Heinricha Cornelia Agrippu, ktorý pôsobil na dvore španielskeho kráľa Karola I. Pozrite sa s nami na renesačný rozkvet osudových znamení, na úroveň niekde medzi vedou a poverami či Agrippovu obnovu zvieratníka v rámci dvojdielneho článku s názvom Tucet osudových znamení.
Národy žijúce v Malej Ázii označovali za zvieratník pás na nebeskej oblohe, ktorý sa skladal z dvanástich obdĺžnikov, pričom každý bol 30 stupňov dlhý a 18 stupňov široký. Mezopotámčania si tento pás spájali s obežnými dráhami Slnka, Mesiaca a piatich vtedy známych planét: Merkúra, Venuše, Marsu, Jupitera a Saturnu. Jednotlivé obdĺžniky sa nazývajú znamenia zvieratníka a sú pomenované podľa súhvezdí, ktoré sa v nich nachádzali v 2. storočí pred našim letopočtom: baran, býk, blíženci, rak lev, panna, váhy, škorpión, strelec, kozorožec, vodnár a ryby.
Mezopotámske symboly preberali Gréci, ktorí toto astrologické dedičstvo šírili ďalej. Od nich sa dostalo aj do iných kultúr, pričom niekedy znamenia charakterizovali iné symboly, alebo dostali iné názvy. Už vtedy sa znamenia zvieratníka vnímali ako východisko pre vývoj osudu človeka. Tieto predstavy však v západnom svete upadli do zabudnutia pre rastúcu moc katolíckej cirkvi. Jej snaha o zrušenie akýchkoľvek pohanských rituálov vychádzajúcich z nelatinských kultúr sa postarala o to, že zvieratník a vesmírne znamenia sa dostali do nemilosti. Je zvláštne hovoriť o „zlatom veku vedy a umenia“ v súvislosti s 15. a 16. storočím, keďže v tej dobe sa udial iba aký taký návrat k starým astrologickým poznatkom antických učencov, medzi ktorých patril napríklad aj Ptolemaios (100 až 170). Jeho geocentrická teória rozostavenia vesmírnych telies platila až do 16. storočia, keď ju vyvrátil Mikuláš Kopernik (1473 až 1543) heliocentrickým modelom vesmíru. Pokračujeme druhou časťou článku s názvom Tucet osudových znamení, kde sa spoločne pozrieme na úroveň medzi vedou a poverami či Agrippovu obnovu zvieratníka.
