videní: 1.1K
Pokračujeme druhou časťou o pútnickom mieste v Dodone, nazývanom aj dodonskej veštiarne, kde rástli duby, kde bolo údajne možné začuť hlas najvyššieho gréckeho boha – Dia.
Zo všetkých posvätných miest, kde sa smrteľníci dozvedali od bohov budúcnosť, je Dodona najstarším, o ktorom sa viem. Primát najslávnejšieho patrí veštiarni v Delfách, o ktorom sme už písali samostatný článok. Dodonu v dielach spomínajú aj najslávnejší básnici staroveku ako bol Homér a Hesiodos. Svätyňa sa nachádzala v regióne Epeiros, kde žili prví obyvatelia Grécka – Pelasgovia. Chrám bol zasvätený vládcovi bohov Diovi pravdepodobne pre rozhodujúce slovo, ktoré mal pri určovaní vzťahov medzi bohmi a ľuďmi. Podľa povesti svätyňu posvätila jedna z dvoch čiernych holubíc, ktoré vyleteli z egyptských Téb, aby postupne zakladali chrámy zasvätené Diovi. Jedna doletela do Líbye a druhá do Dodony. Obe pristáli na duboch a prezradili božské veštby. Keď vietor jemne rozkýval korunu pradávneho dodonského dubu, šum listov šíril Diove proroctvá. Kňazi v chráme rozlúštili veštby a tlmočili pútnikom predpovede budúcnosti. Do Dodony prichádzali tí, ktorí chceli vedieť, ako dopadne ich snaženie. Achiles sa prišiel Dia spýtať, aké sú šance Grékov vo vojne pro Tróji. Hoci Dodona postupne strácala vplyv pre rozmach veštiarne v Delfách, vždy mohla počítať s vernými návštevníkmi z Atén, keďže tí sa domnievali, že delfské orákulum im nie je naklonené.
Gréci nevyhľadávali veštiareň len preto, aby spoznali svoju budúcnosť, ale aj na to, aby sa zúčastnili náboženského obradu. Bohov prosili o radu, či už išlo o vojnové konflikty, alebo o osobné problémy. To bol prípad aj kňaza Koresa z Dionýzovho chrámu, ktorý v dodonskej veštiarni prosil o radu. Nevedel čo by mal spraviť, keď sa zamiloval do Kallirhoé, teda do druhej manželky vojenského veliteľa epigónov Alkmaióna. Táto zlomyseľná a samoľúba žena, ktorá obetovala manželov život, aby uspokojila vlastnú márnivosť, dostala svoj národ do nemilosti. Koresos sa vo veštiarni dozvedel, že má ukončiť jej život. Keďže bol kňaz do Kallirhoé bezhlavo zaľúbený, radšej spáchal samovraždu. Koresova obeta tak dojala Kallirhoé, že jej neostávalo nič ine, len vykonať to isté. Trápilo ju, že sa niekto radšej obetoval, ako by sa mal riadiť odporúčaním z veštiarne. Dodonská veštiareň neradila vždy v súlade s prianiami veriacich, a preto si ľudia spomedzi veštiarní vyberali. Jednotlivé veštby si porovnávali a tie, ktorí boli najpriaznivejšie, považovali za svoj osud.
