videní: 1.4K
Z gréckej svätyne v Dodone zasvätenej Diovi sa stalo pútnické miesto. V kraji, kde rástli duby, bolo údajne možné začuť hlas najvyššieho gréckeho boha. Prinášame vám ďalší zaujímavý článok, v ktorom sa bližšie pozrieme na jedno zo svetoznámych pútnických miest.
Starovekí králi zverovali svoj osud do rúk veštiarní, ktorých bolo približne toľko, koľko žilo panovníkov. Okrem dodonskej veštiarne existovali v Grécku ešte veštiarne v Delfách (o ktorých sme písali taktiež samostatný článok), v Délose, v Tébach a v Labadei. Spomínané orákulá patrili medzi najvýznamnejšie a predpokladá sa, že veštiareň bola súčasťou každého chrámu. V Egypte sa preslávila veštiareň v chráme Amon-Real, v ktorej sa najvyšší boh zmenil na hovoriaci a pohyblivý obraz. Otázky sa písali na pergamen a boh na ne nahlas odpovedal. Veštiareň navštívili aj Alexander Veľký. Rimania zdedili po Grékoch záľubu v predpovedaní budúcnosti a zriadili toľko veštiarní, že si každý mohol nájsť tú svoju, ktorá mu sľubovala priaznivý osud.
Poďme však späť k veštiarni, ktorá je predmetom tohto dvojdielneho článku – k veštiarni v Dodone. Nikto sa neodvážil spochybniť autoritu Alexandra Veľkého (v rokoch 356 až 323 pred našim letopočtom), lebo bol predurčený bohmi. Jeho rodičia, kráľ Filip II. Macedónsky a kráľovná Olympia, boli váženými priamymi potomkami samotných gréckych bohov. To, že expanzia za Alexandrovej vlády bude predstavovať pád Macedónskeho kráľovstva, sa dalo očakávať, lebo takto to Zeus predpovedal v dodonskej veštiarni. Proroctvo dodávalo panovníkovi auru neporaziteľnosti a tá v spojení s vyspelým intelektom (jeho učiteľom bol sám veľký Aristoteles) umožnila, že za necelých osem rokov jeho ríša takmer hraničila s Indiou.
Helénska kultúra vychádzala z antropocentrického vnímania sveta, čo znamená, že za stred vesmíru považovala človeka, okolo ktorého sa všetko otáča. Preto sa vtedajšia civilizácia zaoberala osudom ľudstva a zároveň prisudzovala výnimočným osobnostiam, ako napríklad osobnosti Alexandra Veľkého, božské vlastnosti. Väčšinu gréckych bohov zobrazovali v ľudskej podobe. Ľudia vtedy verili, že ich osud podlieha nálade bohov a dozvedali sa o ňom prostredníctvom veštieb a proroctiev. Pokračujeme druhou časťou článku.
