videní: 2.1K
Na Slovensku je už dve desaťročia horúcou témou tunel Višňové, ktorý sa stále nedočkal svojej kolaudácie. Ako však fungujú tunelovacie stroje, ktoré majú za úlohu jeho vytvorenie?
Tunel Višňové je diaľničný dvojrúrový tunel s dĺžkou 7 445 metrov, ktorý sa nachádza na diaľnici D1 na úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala a po sprevádzkovaní sa stane najdlhším dopravným tunelom na Slovensku. Ako ale tunelovacie stroje vedeli, kde majú kopať a akou cestou v podzemí sa vydať?
Prieskumnú štôlňu tunela začali oficiálne raziť v osi južnej tunelovej rúry v máji 1998 poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Štôlňa Alžbeta bola razená spoločnosťou Doprastav od oboch portálov súčasne. Zo strany západného portálu v smere od obce Višňové sa razilo klasickou metódou NRTM. V dĺžke 573 metrov sa razilo dovrchne so sklonom 0,50 %, ďalej úpadne so sklonom 2,27% v dĺžke 2 545 metrov. Od východného (vrútockého) portálu sa razenie uskutočňovalo pomocou tunelovacieho plnoprofilového raziaceho stroja TBM (Tunnel boring machine) s priemerom frézovej hlavy 3,5 m. Tento úsek sa razil od portálu Dubná Skala dovrchne so sklonom 2,27% v dĺžke 4 362 metrov.
Pri razení sa objavilo nečakané množstvo geologických porúch, najvážnejším problémom bol veľký prítok vody. Vo februári roku 2001 robotníci prerazili z vrútockej strany 2 970 metrov, od Višňového sa dostali do vzdialenosti 1 970 metrov. 24. augusta 2002 bola nakoniec štôlňa definitívne prerazená. Následne bola výstavba oboch tubusov tunela odložená na rok 2003, neskôr na rok 2007.
Dňa 16. októbra 2009 bol za účasti vtedajšieho predsedu vlády Roberta Fica slávnostne poklepaný základný kameň stavby pri východnom portáli, čím sa oficiálne rozbehla výstavba tunela. Tunel mal byť súčasťou takzvaného prvého balíka PPP (Public-Private Partnership) projektov, ktorý sa však nakoniec nerealizoval. PPP projekty predpokladajú, že výstavbu zaplatí súkromný koncesionár, ktorému štát následne 30 rokov spláca jednak vynaložené prostriedky na výstavbu, ale aj náklady na údržbu diaľnice počas 30 rokov a napokon aj zisk súkromného koncesionára.
Ako však tunelovacie stroje vedia presné miesto, kade majú raziť? V skutočnosti ide o veľmi zaujímavý stavebný projekt. Inžinieri stavili na laserový systém. Presné referenčné body sú nastavené pod zemou za TBM a laserové lúče sa z nich vysielajú do prijímačov v stroji. Takto si TBM udrží správny smer na vzdialenosť až 100 metrov pri odchýlke cca 1 milimetra.
Zdroj: ScienceFocus | topdesat
