videní: 2.2K
Zlato vďačí za svoj status vzácnosti, ale prečo nie je tohto drahého prvku viac? Pobláznil pri tom mnoho dobrodruhov, podnikavcov aj celé štáty.
Dnes už len ťažko vystopujeme presný moment, kedy človek zo zeme vyťažil prvé zlato. Môžeme len dedukovať, že to bol náhodný objav povrchového zlata, ktorý viedol k zvedavému záujmu o nový kov. Toto sa mohlo udiať približne pred sedemtisíc rokmi v oblasti dnešného Balkánu alebo Zakaukazska. Všetky veľké staroveké civilizácie už ho poznali a pripisovali mu veľkú hodnotu, preto ho aj využívali na výrobu platidiel a šperkov.
Ako prví ťažili zlato efektívne a vo veľkom Egypťania, ktorých techniku ešte zdokonalili Rimania. Záľuba Rimanov v zlate viedla k zvýšenému dopytu. Preto sa vyvíjali aj nové technológie na získavanie zlata, napríklad hydraulická technika ťažby, vďaka ktorej dokázali ťažiť tento kov vo väčších množstvách. V tomto období bola všetka ťažba zlata mechanická.
Vďaka svojim chemickým a fyzikálnym vlastnostiam sa zlato často vyskytovalo samostatne, bolo treba ho len nájsť a mechanicky oddeliť od vody, piesku alebo štrku, v ktorom sa nachádzalo. Na prelome letopočtov sa začala aj dlhotrvajúca tradícia ťažby zlata v Indii.
Najvýznamnejším európskym náleziskom zlata počas stredoveku bola Kremnica. Banské mesto sa preslávilo čistotou zlata ťaženého v okolitých horách, rovnako aj výškou produkcie a kvalitnou mincovňou, ktorá sa preslávila svojimi dukátmi. Tie patrili medzi najhodnotnejšie platidlá v Európe.
Už v 10. storočí sa ryžovalo v naplaveninách Hrona. V 14. storočí sa v kremnických baniach vyťažilo okolo 130 kg zlata ročne. Neskôr až 200 kg za rok. V 18. storočí ťažba opäť poklesla na 120 kg. V Kremnici sa nachádzalo dokonca v dvoch formách. V prvej forme bolo zlato neviditeľné, rozptýlené v pyrite v submikroskopickej forme. Najčastejšie sa objavovalo v podobe žiliek, šupiniek, drôtikov. V druhej forme sa nachádzalo viditeľné zlato, ktoré sa koncentrovalo do výrazných rudných stĺpov vo forme nepravidelných zŕn.
Zlato vďačí za svoj status vzácneho kovu svojej vzácnosti – všetko zlato vyťažené v priebehu histórie by sa zmestilo do štvorcového boxu so stranami dlhými asi 20 metrov. Nie je to kvôli zlyhaniu ťažby. Zlato je vo vesmíre vzácne, pretože je to pomerne statný atóm, ktorý sa skladá zo 79 protónov a 118 neutrónov. To sťažuje výrobu, a to aj pri neuveriteľnom teple a tlaku „chemických výhybiek“ supernov, smrti obrovských hviezd zodpovedných za vytvorenie väčšiny chemických prvkov.
