videní: 1.7K
Štúdia syfilisu v Tuskegee, ktorá prebiehala medzi rokmi 1932 až 1972, bola jednou z najviac šokujúcich vedeckých štúdií, ktoré kedy boli vykonané. Štúdie sa zúčastnilo 399 černochov, a to z radov predovšetkým chudobných alabamských farmárov, na ktorých mala byť vykonávaná experimentálna liečba „uhorskej choroby“, ktorá by ich vyliečila. Nikto im však nepovedal, že tou chorobou bol syfilis a že po počiatočných dávkach liekov už žiadne ďalšie nedostali. Začíname prvou časťou článku s názvom Štúdia syfilisu v Tuskegee.
Doktori totižto sledovali devastujúci účinok a priebeh neliečenej choroby a čakali, až účastníci umrú, aby na nich mohli vykonať pitvu. Štúdia mala za cieľ zistiť o tejto chorobe a určiť, či černochov postihuje choroba inak, než belochov. Na konci štúdie, ktorá trvala niekoľko desaťročí, sa však usúdilo, že sa neurobili žiadne dôležité zistenia. Zomrelo pri nej však mnoho mužov. Choroba sa prejavovala paralýzou, stratou videnia, nádorovými ochoreniami a šialenstvom. A nielen to, nakazili sa aj manželky mnohých mužov a ich deti sa rodili s vrodeným syfilisom.
Štúdia začala na Univerzite v Tuskegee pod záštitou Americkej agentúry verejného zdravia. Pôvodným cieľom bolo uskutočniť štúdiu na černošských mužoch so syfilisom neliečeným niekoľko mesiacov a potom chorobu vyliečiť. Niekoľko doktorov však chcelo program predĺžiť. Avšak vzhľadom k tomu, že sa báli, že muži nebudú spolupracovať, keď sa dozvedia, že predmetom štúdie je zistiť, ako dlho bude trvať, než ich syfilis zabije, začali doktori skresľovať skutočnosť. Svojim „pacientom“ začali rozosielať listy, v ktorých propagovali „špeciálnu bezplatnú liečbu“, pričom jediné, čo robili, bolo vykonávanie diagnostických testov. Tie zahŕňali bolestivé a nebezpečné lumbálne punkcie, z ktorých pacienti nemali akýkoľvek úžitok. To však nie je ani zďaleka všetko…
V roku 1947 sa pre liečbu syfilisu stal štandardom penicilín. Vznikali tiež vládne programy na liečbu obyvateľstva s najvyššou možno rýchlosťou. Celoštátne kampane pozývali občanov do liečebných centier a muži, ktorí boli povolaní do armády, boli vyšetrení na prítomnosť choroby a bola im podaná liečba. Účastníci štúdie syfilisu v Tuskegee však boli z tohto programu vylúčení. Prijali však odôvodnenie, že už boli liečení. Týmto spôsobom teda dochádzalo k tomu, že muži, ktorí ochoreli syfilisom, sa k liekom, ktoré by im boli zachránili život, nedostali. Pokračujeme druhou časťou článku.
