videní: 1.9K
Niektoré jadrové reaktory sa spoliehajú na vodu ako primárny spôsob ochladzovanie systému. Čo sa stane s jadrovou elektrárňou, ak tento systém chladenia zlyhá?
V niektorých jadrových reaktoroch sa ako chladivo používa voda. Ak tento chladiaci mechanizmus zlyhá, môže teplota v aktívnej zóne reaktora stúpať nebezpečne vysoko. Najdramatickejším takýmto rozpadom bola černobyľská katastrofa z roku 1986. Je ironické, že sa to začalo práve vtedy, keď inžinieri testovali aspekty vodného chladenia. Séria chýb viedla k prehriatiu a zničeniu jednotky. Takže teraz už vieš, ako to s jadrovou elektrárňou dopadne bez vody.
Na výrobu elektriny sa jadrový reaktor prvý raz využil 20. decembra 1951 vo výskumnej stanici EBR-I pri meste Arco v štáte Idaho v USA. Zariadenie založené na rýchlom množivom reaktore dodávalo spočiatku výkon okolo 100 kW. Prvou jadrovou elektrárňou bolo zariadenie postavené v ZSSR v meste Obninsk. K rozvodnej sieti bola oficiálne pripojená 27. júna 1954. V 5 MW reaktore bol použitý grafit ako moderátor a voda ako chladiace médium.
Elektráreň však bola po niekoľkých rokoch odstavená a slúžila iba na výskumné účely. Využitie atómovej energie sa potom rýchlo rozvíjalo. V roku 1960 tvoril inštalovaný výkon menej ako 1 gigawatt (GW), na konci sedemdesiatych rokov už 100 GW, a 300 GW v osemdesiatych rokoch. Od konca osemdesiatych rokov je nárast oveľa slabší a prevažne tvorený výstavbou jadrových elektrární v Číne. V roku 2005 bol inštalovaný výkon 366 GW.
Princíp výroby elektriny z jadrovej energie je podobný ako v klasickej tepelnej elektrárni. Rozdiel je len v zdroji tepla. V tepelnej elektrárni je zdrojom tepla fosílne palivo (uhlie, plyn), ktorých spaľovaním vzniká aj veľké množstvo skleníkových plynov, zatiaľ čo v jadrovej elektrárni je to jadrové palivo (prírodný alebo obohatený urán).
Atómové elektrárne sa na Slovensku využívajú už pol storočia a patria medzi nízkouhlíkové technológie, to znamená, že pri ich prevádzke sa do ovzdušia nevypúšťajú skleníkové plyny. Sú základnými piliermi energetickej siete na Slovensku. Štyri reaktorové bloky – dva v AE Bohunice a ďalšie dva v AE Mochovce, dodávajú viac ako polovicu elektriny spotrebovanej na Slovensku.
Všetky štyri bloky majú tlakovodné reaktory VVER 440 s vysokou úrovňou bezpečnosti, ktorú zaisťuje robustný projekt s 1,5 m hrubou železobetónovou obálkou, tzv. kontejnmentom. Obsahujú veľké objemy vody na chladenie a trojnásobne zálohované pasívne a aktívne bezpečnostné systémy (3 x 100%) a spĺňajú najprísnejšie medzinárodné požiadavky na jadrovú bezpečnosť. Na všetkých blokoch sú zrealizované aj najnovšie opatrenia na zvládnutie tzv. ťažkých havárií.
Zdroj: ScienceFocus | topdesat
