videní: 2.0K
Vampirizmus sa rozmohol v 18. storočí v balkánskom vnútrozemí. S kresťanskou doktrínou má spoločné rysy, pokiaľ ide o vlastníctvo duší a posmrtný život. Hrôza a fascinácia, ktoré od svojho vzniku upíri vzbudzujú, nestrácajú na sile a stali sa východiskom pre množstvom umeleckých diel, či základom filmov. Pozrime sa spoločne na upírov a vampirizmus trochu bližšie.
Upír je podľa povesti bytosť, ktorá sa dokáže premeniť na obrovského netopiera. Pre svoje obete je eroticky veľmi príťažlivý, je nesmrteľný, cez deň spí v rakve a počas noci sa túla a hľadá ľudí alebo kone, ktorým by mohol vysať krv. Odpudzuje ho cesnak a krucifix, ale zabije ho len drevený kôl, ktorý mu prepichne srdce. Podľa kroník sa v roku 1672 v Ľubľane v Slovinsku podarilo jednému upírovi takéto zranenie prežiť. Upíri, ktorých pôvod siaha až k zlým sirénam (o ktorých sme taktiež písali samostatný článok), symbolizujú túžbu po živote, ktorá sa vracia krátko po jej ukojení.
Podľa tradície sa upírmi stávajú exkomunikovaní veriaci, obesenci, samovrahovia a tí, ktorých upír pohrýzol. V ich existenciu verili aj uznávaní intelektuáli vrátane francúzskeho spisovateľa a filozofa Jean-Jacquesa Roussseaua (1712-1778). v Rumunsku sa dodržiaval zvyk vykopať mŕtvych po troch až siedmych rokoch od smrti v závislosti od veku. Ak sa telo rozložilo, duša odpočívala v pokoji. V opačnom prípade sa potulovala a vysávala krv v podobe upíra. Zo strachu pred podsvetnými bytosťami exhumácie pokračovali a zasiahnuť musel až biskup. Jeho konanie zmenilo akurát to, že vidiečania prestali vykopávať mŕtvoly, ktoré už dva razy predtým vykopali a znovu zakopali.
Rituály podobné tým európskym existujú aj na oveľa vzdialenejších miestach, akými sú Indonézia, Polynézia alebo India. Napríklad v Číne nechajú mŕtvoly, ktoré by sa mohli stať upírmi, rozložiť nad zemou a až potom ich pochovajú. Keď otvoria truhlu a mŕtvola vyzerá živo, raz jej prebodnú srdce (ak by ho prebodli dvakrát, mohlo by to mŕtvolu oživiť), aby sa už nemohla vrátiť do sveta živých. So samovrahmi vo Veľkej Británii zaobchádzali podobne: pochovávali ich na križovatkách a prepichli ich oštepom, aby sa nemohli zmeniť na upírov. Tento krutý zvyk zakázali až v roku 1824.
