videní: 1.5K
Bolo pristátie sfalšované? A kde je kráter? Ako mohli prežiť astronauti a zariadenie v module Apollo 11 Van Allenov radiačný pás? A čo mesačné kamene a výprava Wernhera von Brauna na antarktickú expedíciu? To je len výber najčastejších otázok, ktorými rôzni konšpirátori už po desaťročia zaplavujú internet. Prinášame vám štvrtý a zároveň záverečný článok zo série Pristátie na Mesiaci a nekončiace konšpirácie.
Teória, že Von Braun a jeho antarktická expedícia dva roky pred misiou Apollo, mal tendenciu podľahnúť tlaku autority, pretože by bol nerád, ak by na svetlo sveta vyšlo to, že má nacistickú minulosť, je to síce pekná a má aspoň nejaký vedecký základ. Na Antarktíde sa naozaj dajú nájsť lunárne meteority. Avšak prvý lunárny meteorit sa našiel až v roku 1981, desaťročie po pristátí na Mesiaci. Navyše, ako lunárne boli meteority identifikované práve na základe vzoriek kameňov z Mesiaca, ktoré Apollo malo za úlohu priviezť späť. Tie sú zasa podobné mesačnému materiálu zo sovietskej misie. Celková hmotnosť nazbieraných meteoritov na Antarktíde činí len nejakých 2,5 kilogramu, čo je menej ako jedno percento z celkových 381 kilogramov mesačných kameňov a pôdy, ktoré boli dovezené na Zem misiou Apollo. Podrobná analýza mesačných kameňov mnohými rôznymi vedcami navyše ukazuje, že tieto kamene nemohli nikdy byť na Zemi predtým, než ich doviezli astronauti.
Pre každú námietku, ktorá je vznesená konšpirátormi, existuje racionálne a vedecké vysvetlenie. Existuje teda možnosť, že Amerika naozaj sfalšovala pristátie na Mesiaci? Ani nie. To koniec koncov preukázali aj samotní vedci. Ak vezmeme do úvahy množstvo práce, ktoré by bolo potrebné, aby NASA, ľudovo povedané, oblafla celý svet s vecou takého obrovského významu, ako je pristátie na Mesiaci, bolo by naozaj ľahšie naň letieť. Sme si však zároveň vedomí toho, že väčšou senzáciou, ako sú samotné fakty a vedecky podložené výskumy, sú nikdy nekončiace konšpiračné teórie.
