videní: 7.6K
Vždy, keď zmizne jednotlivec, napadne nás množstvo teórií, na základe ktorých sa zmiznutie mohlo odohrať. |Utrpel jednotlivec nejaký druh duševnej traumy? Spáchal samovraždu? Bol unesený či zavraždený? To sú asi najbežnejšie vysvetlenia, ktoré od prípadu k prípadu nastávajú. Je však viac než divné, keď zmizne skupina ľudí. A ešte divnejšie, keď zmizne naraz a bez stopy časť armády, konkrétne 16 dôstojníkov a 250 vojakov. A to o to viac, ak sa tak nestane na mori, ktoré je zradné, dokonca ani vo vzduchu, ale na súši. Nereálne? Pozrime sa na okolnosti bližšie.
Je nanajvýš pozoruhodné, ak zmizne skupina ľudí. A to bez stopy. O to viac, ak sa tak stane na súši. Presne to sa stalo v roku 1915, kde bez stopy zmizlo 16 dôstojníkov spolu s 250 vojakmi.
Napriek tomu, že je armáda považovaná za skvelého evidujúceho, dodnes nevie vysvetliť, čo sa v daný deň stalo. Prísne dodržiavanie zákonov vylučuje možnosť, žeby títo muži dezertovali. Veď každý kto bol v tomto období dolapený ako dezertér, bol na mieste zastrelený. Slúžilo to na výstrahu všetkým, ktorí zatiaľ nad touto možnosťou iba uvažovali.
V tomto prípade však o dezerciu nešlo. Teda dôstojníci i vojaci, ktorí zmizli pochádzali z kráľovského sandrimghamského panstva. Službu v armáde považovali za osobnú česť, teda nič, čo by brali na ľahkú váhu.
Dotyční muži tvorili rotu E piateho teritoriálneho praporu norfolského kráľovského pluku sformovaného roku 1908 na osobný rozkaz kráľa Eduarda VII. Vzájomne sa dobre poznali, pretože spolu vyrastali a pracovali na panstve.
Mužov naposledy videli dňa 12. augusta 1915, dva dni po tom, ako dorazili na miesto vojenských operácií. Dostali rozkaz na postup ku tureckým pozíciám vzdialených asi 2 kilometre. Počas postupu viedol plukovník jednotku a povzbudzoval ju k silnejšiemu úderu. Predpokladá sa, že stratení muži postupili ďalej ako ostatné jednotky a boli odrezaní. Naposledy ich zazreli v kúdeli dymu a mrakov.
Keď bitka skončila, zistilo sa, že muži chýbajú. Do jedného. Nie je však zvykom, že zahynú všetci z celej jednotky. A to predovšetkým v časoch prvej svetovej vojny. Zisťovalo sa, či sa vojaci nestali zajatcami. Turci však túto domnienku vyvrátili.
Záhada do dnes nie je vysvetlená. Niektorí si spájajú zmiznutie vojakov s nadprirodzenými javmi.
