videní: 1.9K
Prinášame vám ďalší článok zo série svetových udalostí a s nimi spojených konšpiračných teórií. Tentokrát sa v rámci dvojdielneho článku s názvom Útok na Pearl Harbor a konšpirácie pozrieme práve na útok zo 7. decembra 1941, ktorý bol jedným z najničivejších útokov v histórii.
Útok na Pearl Harbor, ktorý sa odohral ráno 7. decembra 1941, znamenal zbombardovanie amerických leteckých základní japonskými lietadlami. Ušetrené neboli ani lode v prístave Pearl Harbor. Najväčšou tragédiou bolo potopenie lode USS Arizona. Po výbuchu sa loď potopila aj s tisíckou námorníkov na palube. Okrem toho bolo zničených 19 ďalších lodí i mnoho lietadiel a asi dvetisíc príslušníkov armády prišlo o život.
Prvé otázky vznikli prakticky ihneď. Prečo neboli informačné služby Armády Spojených štátov, jednej z najsilnejších armád sveta, schopné taký ničivý útok od jedného z menej vyspelých štátov predvídať? Japonsko onoho času nebolo technologickou veľmocou, akou je bezpochyby dnes. A prečo vyhlásil Adolf Hitler vojnu Spojeným štátom hneď po japonskom útoku? Je možné, že bol útoku nechaný voľný priebeh s cieľom motivovať americký ľud k tomu, aby sa zapojil do druhej svetovej vojny? Pripadala vôbec taká zrada do úvahy?
Na prvý pohľad bolo divné, že nemali Američania žiadne poňatie o tom, že sa Japonci chystali zbombardovať ich flotilu. Od tej doby veľa ľudí zdôraznilo fakt, že americké informačné zdroje a služby sú extrémne efektívne. Americká námorná informačná kancelária (ONI) a armádna Signálna informačná služby (SIS) dokázali prelomiť hneď niekoľko kľúčových japonských kódov a šifier, vrátane „Fialovej šifry“, ktorá mala údajne ukrývať prísne utajované informácie. To, že sa militaristická japonská vláda chystala na vojnu vo väčšom meradle, sa vedelo. Ich cieľom bolo ovládnuť Áziu, čo znamenalo, že by podlomili vplyv amerických síl v Pacifiku. Prečo teda neboli Američania pripravení?
Jedni prišli s teóriou, že vtedajšia americká vláda, na čele s prezidentom Franklinom D. Rooseveltom, vedela veľmi dobre o tom, že sa Japonci chystajú zaútočiť, a v utajení informovala najvyšších vojenských dôstojníkov v Pearl Harbor, aby sa držali bokom a nechali svoje lode potopiť. Podotkli, že zatiaľ čo útok bol vyobrazený ako totálna katastrofa pre americkú armádu, faktom je, že okrem strát na životoch bolo zničených len 5 lodí. Niektoré lode, ktoré boli pri útoku poškodené, boli nakoniec opravené a vrátili sa do služby. Japonci tiež mohli poslať viac bombardérov, aby zničili aj zásoby paliva. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu tak však neurobili. Preto sa objavila myšlienka, že útok na Pearl Harbor mal slúžiť ako nástroj Roosevelta a jeho poradcov na to, aby rozzúrené americké obyvateľstvo vstúpilo do druhej svetovej vojny, čo sa nakoniec aj stalo. Pokračujeme druhou časťou článku.
