videní: 1.5K
Pokračujeme druhou časťou článku o dvojitom ruskom agentovi, ktorý sa postavil Vladimírovi Putinovi. Pokračujme však bez ďalšieho predslovu tam, kde sme v prvej časti skončili.
V sérii niekoľkých novinových článkov Litvinenko tvrdil, že FBS mala podiel aj na obliehaní moskovského divadla v roku 2002, na masakre v škole v Beslane a na mnohých ďalších teroristických útokoch. Podľa Litvinenka pracoval bývalý taliansky prezident a predseda Európskej komisie Romano Prodi tiež pre KGB. Jeho najsilnejšie a najničivejšie obvinenie však padlo práve na súčasného ruského prezidenta Putina. Obvinil ho, že nariadil likvidáciu žurnalistky a disidentky Anny Politkovskej. Boli tu aj zvláštnejšie obvinenia. Napríklad, že sa Putin zaplietal s drogami alebo že bol dokonca pedofil.
Litvinenko sa dňa 1. novembra 2006 v bare v hoteli Milennium v Mayfair stretol s dvoma bývalými pracovníkmi KGB Andrejom Lugovojom a Dmitrijom Kovtunom. Ten deň bol na obede s talianskym odborníkom na jadrový odpad Mariom Scaramellom v sushi reštaurácii Itsu v Piccadilly. Potom ochorel. Trpel hnačkou a zvracaním. Zistil, že nemôže chodiť, a bol prevezený do nemocnice. Jeho krk bol celý opuchnutý a sotva mohol prehĺtať, nieto ešte hovoriť. Podarilo sa mu však prihlásiť pod menom Edwin Carter. Zamestnanci nemocnice sa najskôr zasmiali nad tým, čo im povedal. Následne, keď im povedal, kto vlastne je, odovzdali jeho prípad Soctland Yardu. Malo sa za to, že bol otrávený táliom. Keď ho fotili na smrteľnej posteli, nemal už žiadne vlasy. Všetky mu vypadali. „Chcem, aby celý svet videl, čo mi urobili,“ povedal Litvinenko. Vo svojom poslednom vyhlásení za svoju smrť vinil Vladimíra Putina.
Alexander Litvinenko zomrel na zlyhanie srdca dňa 22. novembra toho istého roku. V jeho tele sa našla koncentrácia rádioaktívneho polónia 200x vyššia než je najnižšia smrteľná dávka. Detektívi zo Scotland Yardu potom zistili, že stopy rádioaktívneho polónia za sebou nechávajú ďalšie tri osoby: Litvinenko, Lugovoj a Kovtun, boli informovaní, aby kontaktovali ministerstvo zdravotníctva. Úrad pre jadrové zbrane medzitým vystopoval pôvod polónia k jadrovej elektrárni v Ozersk, blízko ruského Čeľabinsku. Pokračujeme treťou – záverečnou časťou článku.
