videní: 1.6K
Ľudia ročne skonzumujú 100 miliárd banánov. Pre mnohých z nás to bolo jedno z prvých tuhých jedál, ktoré sme jedli. Sme tak zamilovaní do banánov, že sme o nich napísali piesne: Bizarné, ale banány sú v hudbe spomínané viac ako iné ovocie.
Čo by sa stalo, keby sme zistili, že jedného dňa v nie príliš vzdialenej budúcnosti táto banány zmiznú z nášho stola? Najviac obyčajný banán, podskupina – Cavendish, ktorý tvorí väčšinu svetového trhu – je pod útokom hmyzieho napadnutia, klesajúcej úrodnosti pôdy a klimatických zmien. Ale najväčším nebezpečenstvom sú zďaleka dva rastlinné patogény, ktoré sa šíria po rozsiahlych monokultúrnych (veľkoplošných) plantážach tohto ovocia na celom svete.
Sú teda banány odsúdené na zánik – alebo ich môžeme ešte zachrániť?
Na celom svete existujú tisíce odrôd banánov, ale postupom času sme selektívne vyšľachtili iba niekoľko na komercializáciu. Pred kultiváciou Cavendish, ktorú dnes široko konzumujeme, viedol tento šľachtiteľský proces k mimoriadne veľkému, krémovému a sladkému banánu s názvom Gros Michel.
Banány miloval celý svet. Ale v päťdesiatych rokoch, keď sa banánové plantáže rozširovali, aby sa uspokojil rastúci globálny apetít, začal hojnosť využívať kmeň poľnej huby zvanej Tropical Race, šíriacej sa po celej poľnohospodárskej pôde. V reakcii na to pestovatelia vyvinuli odolnejšiu rastlinu, ktorá by mohla nahradiť chradnúceho Gros Michela – a tak sa zrodil robustný banán Cavendish.
Cavendish pokračoval v kolonizácii globálneho trhu ako žiadne banány pred ním. Napriek stovkám druhov banánov po celom svete – niektoré nie väčšie ako prst, iné s veľkými chrumkavými semenami alebo červenými šupkami – je v mnohých častiach sveta Cavendish práve tým, čo poznáme. Pre západné krajiny je veľká väčšina banánov, ktoré konzumujeme, z rovnakej podskupiny Cavendish. Globálne táto odroda tvorí takmer 50% produkcie.
Takže keď sa v 90. rokoch vyvinul nový kmeň nákazy, ktorý začal infikovať farmy Cavendish, ľudia sa začali obávať, že vláda tohto banánu môže mať krátke trvanie. Kmeň s názvom Tropical Race sa dostane do stonky, odreže prívod vody pre rastlinu a nakoniec ju zabije. Patogén nemožno liečiť fungicídmi, takže žije ďalej v pôde.
“Spôsob, akým pestujeme banány, je spolupáchateľom týchto hrozieb”, povedala Angelina Sanderson Bellamy, ekologička z University of Cardiff vo Walese vo Veľkej Británii, ktorá študuje systémy udržateľného poľnohospodárstva vrátane banánových plantáží. „Keď máte monokultúru, máte nekonečné množstvo potravy pre škodcu – je to ako 24-hodinový bufet,“ uviedla.
Na týchto orných pôdach sa inkubujú patogény a obrovské farmy živia ich šírenie po celej krajine. Ďalšou slabinou banánov Cavendish je, že sa šľachtia nepohlavne – takže každá rastlina je jednoducho klonom predchádzajúcej generácie. To znamená, že sa patogény šíria ako blesk – bez genetických variácií chýba populácii odolnosť voči hrozbám.
Riešenie tohto problému by znamenalo prechod na monokultúru pre menšie farmy, ktoré sú integrované s rôznymi plodinami. Tieto bohatšie poľnohospodárske pôdy by boli odolnejšie voči patogénom, ktoré pre svoje šírenie uprednostňujú jedinečnú plodinu a vyžadovali by menej pesticídov. Z kalamity Cavendishovcov si môžeme vziať poučenie pre náš čoraz viac neudržateľný poľnohospodársky systém ako celok.
Zmena spôsobu, akým pestujeme banány, by nevyhnutne znamenala, že by sme ich vypestovali menej a pravdepodobne by boli drahšie. Ale možno práve tam spočíva časť riešenia: prinútiť spotrebiteľov, aby si uvedomili, že všadeprítomnosť a cenová dostupnosť tohto obľúbeného ovocia je skutočne iba produktom chybného systému – a že sa možno budeme musieť prispôsobiť budúcnosti, v ktorej budeme platiť za udržateľnejšie výrobky.
Zdroj: LiveScience| topdesat
