videní: 1.8K
Sovietski najvyšší činitelia uvažovali nad tým, ako zamaskovať vlnu popráv pred svetom. Prizvali niekoľkých intelektuálov naklonených Sovietskemu zväzu a zaviedli ich na zinscenované procesy. Uveril aj Feuchtwanger.
Keď nazrieme do análov tlače, nemožno povedať, že o Sovietskom zväze by svetová tlač písala priaznivo. Skôr naopak – veľmi nepriaznivo. O tom, aké strašné obete si vyžiadala boľševická revolúcia, aké hladomory prepukali v krajine, koľko státisícov mŕtvych si vyžiadali mamutie stavby socializmu, ako ďalšie státisíce hynuli v gulagoch, ako sa Stalin brutálne zbavoval svojich skutočných, ale najmä domnelých nepriateľov. Sovietsky zväz bol uzamknutý a uzavretý, avšak občas sa niekomu podarilo prebehnúť na druhú stranu a podať správu.
Veľa podobných správ kolovalo v zahraničných novinách. Predovšetkým vo svetovej tlači v období ukážkových moskovských procesov so sprisahancami koncom tridsiatych rokov. Práve vtedy totiž Stalin „stínal“ svojich najbližších spolubojovníkov. Všetko bolo zinscenované. Presne podľa reality: sudcovia, obhajcovia, obecenstvo, zahraniční novinári a obvinení, ktorí sa popriznávali k najohavnejším činom. Čo zahraniční novinári netušili, bol fakt, že všetko bolo zrežírované a naplánované dopredu. Obhajcovia sa dokonca ani nemohli stretnúť s obvinenými vopred. Obecenstvo tvorili príslušníci tajnej polície a z obvinených boli vopred – nazvime to – získané priznania. A to najbrutálnejším spôsobom. Rozsudky boli taktiež určené dopredu.
Svetom sa valila vlna rozhorčenia. Nielen zahraničie pochybovalo o opodstatnení procesov. Viacero komunistov z vlastných radov pochybovalo. Protestovali významní ľudia. Medzi nimi aj sám Albert Einstein – napísal list priamo Stalinovi.
Boli však aj takí, ktorí procesy schvaľovali. Dokonca aj všeobecne známi a uznávaní ľudia. Medzi nimi napríklad spisovateľ a dramatik Lion Feuchtwanger. Sám sa na niekoľkých procesoch zúčastnil. Stalina označil ako „Človeka plného dobromyseľnosti.“ Svoje chválospevy uverejnil v knihe Moskva. Procesy označil za „znamenité“.
Diplomati by do zákulisia mali vidieť vždy lepšie. Avšak napríklad americký veľvyslanec menom Joseph E. Davies bol na dvoch moskovských procesoch, a predsa neodhalil veľký podvod. Nadriadeným ale aj rodine vypisoval, že obvinení sú skutočne zradcami a špiónmi a že tieto procesy v žiadnom prípade nie sú zinscenované.
Zdroj:”Lenin, Soviet Union” (CC BY 2.0) rizobreaker | topdesat
