videní: 1.5K
Prinášame pokračovanie článku o Vlčom dievčati, ktoré sa nenazdajky objavilo vo francúzskom Sogny. Nevedelo vysvetliť svoj pôvod. Malo črty podobné eskimákom a aj preto dievča s odstupom času začali nazývať Eskimácke dievča zo Champagne. Toto dievča však nebolo jediným známym prípadom vlčieho dieťaťa. Aj o tom si povieme v druhej časti článku.
Eskimácke dievča zo Champagne, ako začali dievča neskôr nazývať, nedokázalo objasniť odkiaľ prišlo na francúzsky vidiek. Keď povedalo, že si spomína na veľké morské zviera a že dvakrát prešlo cez oceán, zdalo sa, že teória jeho príchodu z Laponska či Aljašky je potvrdená. S ťažkosťami tiež porozprávalo, že prišlo s ďalším černošským dievčaťom, ktoré vraj zabilo úderom do hlavy. Údajne ho videl jeden vidiečan, ale nepodarilo sa mu ho chytiť. Ako plynul čas ,divý charakter dievčaťa sa pomaly zjemňoval. Jeho organizmus však odmietal prijať „civilizovanú potravu“, dievča ochorelo a postupne mu vypadali zuby. Lekári, ktorí ho ošetrovali, neprišli na spôsob, ako ho vyliečiť. Vtedajšie spôsoby liečby boli veľmi obmedzené, skúsili mu teda pustiť žilou, aby potlačili jeho divý charakter, ale to dievča ešte viac oslabilo. Napriek tomu, že eskimácke dievča zo Champagne bola na pokraji smrti, podarilo sa jej znova prežiť, tentokrát v drsných podmienkach civilizácie. Nakoniec ju umiestnili do sirotinca.
V roku 1800 francúzskou spoločnosťou otriasol ďalší prípad vlčieho dieťaťa. Prekvapená bol aj vedecká obec. V lesoch v oblasti Aveyron sa záhadne objavil chlapec. Nazvali ho Viktor. Správal sa divo ako zviera. Dalo sa predpokladať, že ho skutočne vychovali zvieratá. Vďaka trpezlivej práci pedagóga J. Itarda sa viktorovi podarilo vysloviť niekoľko slov a začali sa uňho objavovať známky, že rozumie ľudskej reči.
Ak sa u eskimáckeho dievčaťa zo Champagne a jej černošskej spoločníčky dalo predpokladať, že ide o prípad opustenia dieťaťa a príklad neuveriteľnej fyzickej odolnosti a schopnosti prispôsobiť sa okoliu v extrémnych podmienkach, tak vlčí chlapec z Aveyronu dáva priestor na domnienku, že u niektorého zvieraťa – samice materinský pud spôsobil, že ochraňovala, živila a vychovávala ľudské mláďa. Vtedajšie vedecké presvedčenie však takúto možnosť odmietalo.
