videní: 1.7K
Prinášame vám ďalší zaujímavý článok o záhadnom prípade vlčieho dieťaťa zo Sogny. V 18. storočí sa na francúzskom vidieku objavilo dievča v zdivočenom stave. Ľudia si nevedeli vysvetliť kto je a odkiaľ k nim prišlo. Keďže však bolo mongoloidného typu, domnievali sa, že ide o eskimácke dieťa. Tento prípad, o ktorom sa nezachoval žiadny písomný záznam, neskôr vedci pomenovali ako prípad eskimáckeho dievčaťa zo Champagne. Pozrime sa spoločne na prvú časť článku o vlčom dieťati zo Sogny.
Obyvatelia francúzskej usadlosti Sogny, v oblasti Champagne, zostali v úžase a len ťažko skrývali hrôzu, keď jedného septembrového dňa v roku 1751 našli zvláštne vlčie dieťa. Dievčatko s mongoloidnými črtami malo oblečené zvieracie kože, kúsok tekvice ako klobúk a v ruke držalo kyjak. Napriek tomu, že malo asi len desať rokov, dokázalo ním zabiť psa, ktorého vidiečan proti nemu nahuckal. Obyvateľom Sogny sa len s ťažkosťami podarilo dievča chytiť, a keď ho umyli, zistili, že má bielu pokožku. Malo tiež veľmi vyvinuté palce na rukách, čo nasvedčovalo tomu, že často opakovalo nejakú činnosť. S údivom pozorovali, že potravou dievčaťa sú živé malé zvieratá, ktoré lovilo s nevídanou zručnosťou. Jedlo ich surové. Nič sa od neho nedokázali dozvedieť, pretože zo začiatku sa zdalo, že nevie rozprávať. Po istom čase však v rozhovoroch s vidiečanmi začalo mrmlať jednotlivé slová a jednoduché vety.
Švédsky prírodovedec Carl von Linné ako prvý vytvoril zatriedenie živočíchov podľa triedy, radu, rodu a druhu. V rámci podrobného zatriedenia vytvoril aj tzv. binomickú nomenklatúru, podľa ktorej sa každý organizmus pomenuváva dvomi menami – rodovým a druhovým. V roku 1735 Linné vydal dielo Systema naturae, v ktorom v rámci druhu Homo sapiens zaradil poddruh Homo sapiens ferus, pričom sa opieral práve o prípad eskimáckeho dievčaťa zo Champagne.
Eskimácke dievča zo Champagne však nebolo jediným vlčím dieťaťom. Aj o tom si povieme v rámci druhej časti článku.
