videní: 1.8K
Škandináviu, oblasť na severe Európy, obývali Dáni, Nóri a Švédi. Prevažne boli roľníci a chovatelia dobytka. Mali spoločný jazyk – staroseverčinu a spoločné písmo (runové). Od konca 8. storočia až do začiatku 11. storočia dánski, nórski a švédski Vikingovia brázdili moria, hľadajúc bohatstvo a slávu. Vikingovia boli nielen dobrodruhovia, ale aj obchodníci, ktorí objavovali nové územia, ale i morskí piráti, ktorých poznali nielen v Európe. Ich cesty častokrát viedli aj oveľa ďalej.
Šíra škandinávska krajina bola studená, nehostinná a málo úrodná oblasť. Obyvatelia poväčšine chovali ovce. Boli tu rozľahlé lesy a jazerá, močiare, vrchy, a len málo pôdy vhodnej na obrábanie. A tak sa severské národy púšťali na šíre more. Lovili tresky, poľovali na mrože a tulene. Boli skvelými námorníkmi.
V roku 789 tri nórske lode napadli malý prístav na juhu Anglicka. Bol to prvý známy vikingský vpád. V nasledujúcom období napádali Vikingovia pobrežné mestá od Severného mora až po Stredozemné. Do vnútrozemia prenikali po tokoch riek. Potom sa ich lode plné koristi vracali do Škandinávie. Vikingovia sa buď usádzali na nových územiach, kde následne splynuli s pôvodným obyvateľstvom, alebo osídľovali pusté miesta. V roku 1100 sa vpády Vikingov navždy skončili.
Cesty Vikingov do východnej Európy boli skôr naopak obchodné. Po Dnepri a Volge sa vracali na svojich veľkých, no ľahko ovládateľných lodiach, ktoré boli doslova naložené množstvom kožušín, medu a otrokov. Ak rieka nebola splavná, Vikingovia vytiahli loď na súš a posúvali ju na drevených valcoch. Slovania volali týchto dobrodruhov zo severu „Rusi“. V roku 882 založili „Rusi“ kyjevský štát: tak sa zrodilo Rusko.
V 9. storočí objavili Vikingovia úrodné pôdy na severe Škótska. Preplavili sa cez neznáme more a dostali sa až k pobrežiu Islandu. Neskôr, v roku 981, Erik Červený objavil krajinu, ktorej dal meno Grónsko – Svieža krajina. Ktovie, možno sa Vikingom podarilo dostať až do Severnej Ameriky.
Po Rýne a Seine sa plavili desiatky vikingských lodí a ich posádky sa násilím zmocňovali striebra, šperkov či potravy. V roku 885 napadli Paríž. Onedlho sa z lúpežníkov stali dobyvatelia. V roku 911 získali od francúzskeho kráľa Normandiu.
Zdroj: topdesat | historyweb
