videní: 4.1K
Mýtus alebo skutočnosť. Podľa viacerých tradícií boli Adam a Eva prarodičia ľudstva. Ich príbeh sa však v priebehu storočí snažilo spochybniť viacero teórií a hypotéz. Začíname prvou časťou článku o Prvej veľkej záhade – Adam a Eva.
Pokračujeme druhou a zároveň záverečnou časťou článku Prvá veľká záhada – Adam a Eva. V rámci prvej sme sa pozreli na najnovšie závery štúdií, ktoré vďaka DNA pomáhajú vysvetliť pôvod ľudstva. Taktiež sme sa pozreli na pôvod ľudstva z hľadiska kresťanskej, židovskej a moslimskej tradície a na stvorenie Adama a Evy. Dejiny alebo symbolika?
Podľa Biblie sa Adam dožil 930 rokov. Nepravdepodobné číslo, ktoré mnohí odborníci vykladajú ako počet mesiacov, čo po prerátaní na roky dáva súčet 77 rokov. Iní výskumníci zas tvrdia, že celý príbeh Adama a Evy by sa mal interpretovať výlučne z pohľadu symboliky. A tu presne začína dilema: Existovali vôbec Adam a Eva ako reálne historické postavy? Teológovia a učenci sa zhodujú na tom, že kniha Genezis má charakter historickej knihy, ktorá je dielom viacerých neznámych autorov. Podľa štýlu, akým je táto kniha písaná, sa dá usúdiť, že rozprávanie o minulosti patriarchov je podané so zjavnou snahou o zachytenie s najväčšou presnosťou udalostí. Opisy ich života preto môžu byť reálne, tak ako sú reálne udalosti a detaily o pôvode a vývine hebrejského národa, o jeho etnických a jazykových koreňoch, morálnych, spoločenských a kultúrnych štruktúrach.
Existuje však skupina ľudí, ktorá tvrdí, že prvých 11 kapitol Genezis (teda tie, v ktorých sa opisuje pôvod a stvorenie sveta, človek a život vo všeobecnosti) by sa malo považovať za symbolické texty a neinterpretovať ich doslovne. Zoznam interpretácií prvých pasáží o Adamovi a Eve je nekonečne dlhý: vedecké, historické, alegorické, náboženské a filozofické teórie vrátane teórie veľkého tresku alebo Darwinovej teórie o vývine druhov.
Medzi rôznymi interpretáciami knihy Genezis je pozoruhodná najmä tá, ktorá dokonca spochybňuje existenciu Evy ako prvej Adamovej partnerky. Prvá pochybnosť sa objavuje už v samotnom verši, ktorý uvádzame v 1. časti článku: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“. Podľa niektorých učencov táto pasáž, v ktorej akoby sa opakovala tá istá činnosť (stvorenie Evy), v skutočnosti odkazuje na to, že Boh najskôr stvoril ženu na svoj obraz, v tom istom čase ako Adama, a až potom stvoril z Adama, resp. z jeho rebra Evu.
Táto záhadná žena, ktorej meno by podľa mnohých malo byť práve Lilit, je dôležitou postavou hebrejskej mytológie. Pre svoju rebelskú povahu sa Lilit podľa legendy odmietla podmaniť Adamovi a opustila ho. Toto rebelstvo spôsobilo, že židovská tradícia považuje Lilit za symbol slobody a spontánnosti. Považuje ju za zlú a skazenú bytosť, ktorá navádza na hriech a vyvoláva pokušenie a túžbu, čo ju spája s diablom a temnotou.
