videní: 2.2K
Epický blesk bol dosť dlhý na to, aby ho mohli vidieť ľudia na Gerlachovskom štíte a zároveň turisti na chorvátskej pláži. Teda, keby sa takýto zjav vyskytol na našom území.
Počas Halloweenu v roku 2018 sa obloha nad Brazíliou otvorila pre prírodné divadlo. Atmosférou nad južným cípom krajiny sa prehnal jediný gargantuánsky blesk, ktorý sa tiahol od pobrežia Atlantického oceánu až po okraj Argentíny viac ako 700 kilometrov.
Podľa novej analýzy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) bola táto epická nebeská čiara jediným najdlhším bleskom, aký bol kedy zaznamenaný. Vedci pomocou novej satelitnej technológie potvrdili, že blesk bol viac ako dvojnásobný v porovnaní s predchádzajúcim držiteľom rekordu, ktorý mal iba 320 kilometrov a v roku 2007 prešiel cez americkú Oklahomu. Nie je to tak, že by sa blesky rokmi zväčšovali, ale technológia monitorovania bleskom sa o dosť zlepšuje.
Vďaka čomu vznikne blesk?
Blesk nastane, keď sa stretne studený a teplý vzduch uprostred búrky. Ľadové kryštály v studenom vzduchu narážajú na kvapôčky vody v horúcom vzduchu a vytvárajú trenie a elektrický náboj, ktorý prúdi celým oblakom. Keď je dno mraku príliš preťažené záporným nábojom, smeruje elektrina k oblasti s pozitívnym nábojom – buď na zem alebo do iných oblakov.
Len každý tretí až štvrtý blesk udiera do zeme. Najčastejšie sa vyskytujú tzv. čiarové blesky, zriedkavo guľové. Vzhľadom na veľkú rýchlosť šírenia svetla vo vzduchu (300 000 km/s) je vidieť svetelný jav takmer okamžite, avšak hrom počuť až o niekoľko sekúnd neskôr. Doba, ktorá uplynie medzi pozorovaním blesku a vypočutím sprievodného zvuku, je doba potrebná k tomu, aby sa zvuk dostal od zdroja k uchu pozorovateľa (rýchlosť zvuku je cca 330 m/s).
Blesky sa vyskytujú najčastejšie v oblastiach s vysokou vlhkosťou a v horských oblastiach s vysokou nadmorskou výškou. Z týchto dôvodov je Južná Amerika jedným z popredných svetových hostiteľov tohto javu. Podľa štúdie NASA z roku 2016 je jazero Maracaibo vo Venezuele považované za hlavný míľnik blesku, pretože na oblohe sa vyskytujú elektrické výboje takmer 300 nocí do roka.
Zdroj: livescience | topdesat
