videní: 3.5K
Počuli ste už o záhade božského pomeru? Už od praveku sa množstvo filozofov, umelcov a matematikov zaujímalo o zlatý rez, ktorý osvietenskí spisovatelia nazvali božským pomerom. Vtedy sa zrodil aj nápad, predvoj rozvoja modernej vedy, že realita môže byť vyjadrená matematicky. Nemali ste v škole radi matematiku? Ani my. V čítaní však pokračujte.
Napriek tomu, že príroda je v neustálom pohybe, môžeme v nej nájsť konštantné princípy a zákonitosti, ktoré dokážeme rozpoznať rozumom či intuíciou. Od nich sa odvodzuje božský pomer, ktorého číselná hodnota je 1,618: tzv. zlaté číslo. Všetky prvky v prírode sa riadia jedným numerickým údajom a jedným pomerom. V súlade s týmto tvrdením dokážeme matematicky vyjadriť aj pojem krásy. Táto myšlienka sa zrodila v starovekom Grécku, keď Pytagorovi žiaci riešili otázku usporiadania vesmíru číselným kombinovaním štyroch živlov – oheň, voda, zem, vzduch – a každému z nich prisúdili nejaký geometrický útvar. Keď našli piaty dokonalý útvar, rozhodli sa, že mu priradia božský rozmer: bol to pravidelný dvanásťsten – geometrický útvar zložený z pravidelných päťuholníkov, ktorý sa stal symbolom kozmickej harmónie. Práve päťuholník možno vytvoriť prostredníctvom magického zlatého čísla a mýtus, ktorý vychádza z kresťanskej tradície, hovorí, že toto číslo použil Boh pri stvorení sveta. Výskyt a logika tohto čísla sú vo svojej podstate racionálne, svojou numerickou hodnotou je to však iracionálne číslo.
V prírode sa nachádza nespočetné množstvo príkladov vyváženosti a zhody: vetvy a listy stromov, ktoré sa rozvetvujú tak, aby prijímali čo najviac slnečného svetla, logaritmické špirály zobrazené ako rohy baranov, slimačie ulity alebo šišky ihličnanov a podobne. U novorodencov môžeme taktiež pozorovať, ako pupok rozdeľuje telo na dve rovnaké časti. Už rímsky architekt a inžinier Vitruvio (žil v rokoch 70 až 20 pred n. letopočtom) objavil vo svojich dielach súvislosť medzi človekom a geometrickými tvarmi. V jednej zo svojich úvah vysvetľuje, ako je možné vpísať do štvorca osobu, ktorá stojí a ma rozpažené ruky, a ak rozkročí aj nohy, okolo končatín možno obkresliť dokonalú kružnicu.
