videní: 1.9K
Stovky ľudí, ktorí boli vo vesmíre, cestovali iba s hŕstkou vozidiel. Tieto vesmírne koráby dokázali, že hranice sa dajú prekonávať.
30. mája 2020 sa uskutočnil 9. let, ktorý vyniesol dvojčlennú posádku SpaceX z Floridy na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Vesmírne koráby sú určené na cestovanie mimo zemskej atmosféry. Súčasné kozmické lode sú schopné štartovať len prostredníctvom nosnej rakety. Ako sa ale písala história objavovania vesmíru?
Vostok (ZZSR, 1961)
Kapsula Vostok niesla do vesmíru vôbec prvého človeka, kozmonauta zo Sovietskeho zväzu Jurija Gagarina. 12. apríla 1961 opustil zemskú atmosféru a prešiel cez jednu celú obežnú dráhu Zeme. Na svoje pomery mohol Vostok odniesť iba jedného astronauta vo svojej hlavnej guľovej kabíne, ktorý sa sa musel posadiť na vrchol záchranných plynových nádrží. Okno pri nohách mu umožnilo pozorovať Zem počas letu. Kapsula ale nemala pristávacie zariadenie.
Namiesto toho sa Gagarin a jeho nástupcovia počas návratu vysunuli z kapsuly, hoci Sovietsky zväz túto skutočnosť zatajil, aby misia nebola považovaná za skutočný vesmírny let. Podľa NASA Gagarinova kapsula prešla do tejto fázy po vyslovení hesla Swallow. Celkovo šesť kapsulí s názvom Vostok navštívilo vesmír v rokoch 1961 až 1963. Vesmírne koráby s týmto označením odniesli na obežnú dráhu ako posledného pasažiera Valentinu Tereshkovú, ktorá sa stala prvou ženou vo vesmíre.
Mercury (USA, 1961)
Vesmírne preteky počas Studenej vojny sa snažilo dohnať aj USA a cieľom bolo poraziť Vostok zo Sovietskeho zväzu. Tri týždne po jeho vypustení sa vybral Alan Shepard na suborbitálny let na palube kapsule Freedom 7. Napriek veľkej snahe sa Mercury nedostala až na obežnú dráhu. Američanom sa to podarilo až o rok, keď si na palubu kapsule Friendship 7 zasadol John Glenn. Kapsule na lodi Mercury mali nezvyčajné názvy aj za samotnou sériou, medzi ktoré patria aj napríklad Liberty Bell 7, Sigma 7 či Aurora 7. Posledná posádka do Mercury nasadla v roku 1963.
Voskhod (ZSSR, 1964)
Voskhodská kapsula bola založená na dizajne Vostoka, no prispôsobili ju na prepravu viacerých členov posádky a neskôr aj na uľahčenie kozmického priechodu. Toto bol ďalší míľnik pre Sovietsky zväz. Po prvé, ZSSR potreboval vtlačiť niekoľko astronautov do relatívne malej kapsule. Aby sa im to podarilo, inžinieri z kozmickej lode odstránili vymršťovacie sedadlo a nahradili ho stabilnými pohovkami a pristávacím systémom podľa NASA. Voskhod prvýkrát prepravil ľudí v roku 1964 a začal trojčlennou posádkou – pilot, lekár a vesmírny technik. Na zmiernenie nepriaznivých podmienok toto trio nemalo na sebe obleky.
Druhá verzia kapsule Voskhod bola prispôsobená pre putovanie astronautov po vesmíre vďaka nafukovacím vzduchovým uzáverom. ZSSR doletel s neúspešnou vesmírnou misiou, no v roku 1965 sa do vesmíru vypustil Voskhod 2, ktorý na 26-hodinovom lete niesol dvoch kozmonautov v tlakových oblekoch. Jeden z astronautov, Alexej Leonov, opustil tlakový priechod s strávil asi 12 minút vo vesmíre, čím položil základy prvého vesmírneho chodníka. Zároveň to bola Voskhodova posledná misia.
Gemini (USA, 1965)
Rovnako ako dvojica sovietskych vozidiel, aj Gemini bol v jadre upravenou verziou kapsuly Mercury, ktorá umožnila väčšiemu počtu astronautov zvládnuť pokročilejšie úlohy. Hlavnou úlohou kapsule bola naučiť inžinierov, ako dokovať kozmickú loď na obežnej dráhe. To boli prvé predpoklady na pristátie ľudí na Mesiaci. Medzi vedľajšie, no rovnako dôležité úlohy, sa zaradilo predĺženie doby letu a skúška preskúmať priestor aj zvonka kapsule. Druhá misia Gemini trvala štyri dni a zahŕňala prvú americkú extravehikulárnu aktivitu, ktorej výsledkom bol 23- minútový prelet Eda Whitea.
Podľa agentúry NASA sa misie Gemini 7 predlžovali, aby vedcom pomohli pochopiť následky zdĺhavejších letov. V roku 1966 sa program vysporiadal s ďalším kľúčovým cieľom programu, keď dvaja astronauti Gemini 8 zaparkovali svoje vozidlo na kozmickú loď bez posádky. Záverečná misia Gemini 12 sa začala v novembri 1966 a zahŕňala tri samostatné vesmírne prechádzky a dokovacie manévre. Po tomto úspechu sa NASA považovala za pripravenú začať riešiť lunárne misie.
Zdroj: LiveScience | topdesat
