videní: 2.3K
Jeden z najväčších kusov nekontrolovaného kozmického odpadu spadol späť a pristál na Zemi, prešiel priamo cez Los Angeles a Central Park v New Yorku a pristál v Atlantickom oceáne.
Avšak na niekoľko napätých hodín bola cesta odpadu na opätovný vstup a miesto pristátia záhadou pre tých, ktorí sledovali jeho pád. Čína 5. mája vypustila raketu Long March-5B s bezpilotnou prototypovou kozmickou loďou na obežnú dráhu z vesmírneho strediska Wenchang Space Launch Center v južnej čínskej provincii Hainan.
Fotografia stanice z lode Skylab 4 pred odletom na Zem
Kozmický odpad predstavuje zbierku objektov na obežnej dráhe okolo Zeme, ktoré boli vytvorené ľudskou činnosťou, no už neslúžia žiadnemu užitočnému účelu. Tieto objekty sa skladajú predovšetkým z vyhorených stupňov nosných rakiet, nefunkčných satelitov a trosiek vzniknutých explóziami a vzájomnými kolíziami týchto objektov. V súčasnosti sú ich v kozmickom priestore evidované tisíce a ich množstvo neustále narastá. Majú potenciál ohroziť fungujúce umelé družice i pilotované kozmické lety a v budúcnosti môžu predstavovať vážnu prekážku pri ďalšom využívaní kozmického priestoru.
Časť rakety, ktorá dopadla do Texasu v roku 1997
Malú časť kozmického odpadu tvorí napr. aj náhodou stratené vybavenie a prístroje či zámerne astronautmi vypustený odpad počas výstupov do otvoreného vesmíru z kozmickej lode alebo stanice. Takýto odpad zväčša nepredstavuje nebezpečenstvo a bola ním napr. stratená rukavica počas výstupu Eda Whitea pri misii Gemini 10, či kamera stratená astronautkou Sunitou Williamsovou počas výstupu pri misii STS-116.
Prázdna jadrová fáza rakety s hmotnosťou takmer 18 ton je najväčším kusom vesmírneho odpadu, ktorý sa od roku 1991 nekontrolovane zrútil na Zem (11. mája 2020). V dejinách je štvrtým najväčším v histórii. Jediné väčšie kusy boli Skylab v roku 1979, Skylabova raketová scéna v roku 1975 a Salyut 7 v roku 1991. Do tohto zoznamu sa mohol pridať raketoplán Columbia z roku 2003, pretože pri zostupe na Zem sa stal neovládateľným.
Počítačová simulácia umelých objektov v okolí Zeme
Pri takomto veľkom objekte by husté kúsky, ako sú časti raketových motorov, mohli prežiť návrat a pád na Zem. Akonáhle sa dostanú do nižšej atmosféry, cestujú relatívne pomaly, takže najhorší prípad je, že by mohli spadnúť na dom alebo na obyvateľov. Išlo by ale o lokalizované poškodenie a nie ako v prípade odpadajúcich kusov z lietadla, ktoré dopadajú hocikde.
