videní: 1.8K
Mozaika kolosálnych obrazcov a geometrických tvarov sa rozkladá na južnom pobreží Peru a dodnes sa nepodarilo odborníkom rozlúštiť jej význam. Je to nedotknuté dedičstvo, ktoré zanechala kultúra, ktorá vymizla pred viac ako 1 400 rokmi. Obrazce kultúry Nazca predstavujú cenné dedičstvo z tzv. predkolumbijského obdobia.
Tony Morrison – Chodníky k Bohom, 1978: „Keď sme sa pokúsili lokalizovať tieto tvary zo zeme, s prekvapením sme si uvedomili, že ich bolo veľmi ťažké odlíšiť. Veľmi skoro bolo jasné, že mierka týchto obrazcov bola taká veľká, že ich bolo možné obdivovať len z vtáčej perspektívy. Pre koho boli určené?“
Užasnutý nad obrovskou plochou 70 obrazcov, ktoré skrášľovali vyprahnuté územie provincie Nazca pozdĺž 500 km štvorcových púšte, sa britský kinematograf a spisovateľ začal pýtať, koľko kúzel a záhad musí byť na tejto náhornej plošine posiatej geoglyfmi. Nepoznáme zámery ich zhotoviteľov a tajomstiev, ktoré sa skrývajú za líniami v Nazce, sa zdá byť mnoho. Ako dokázali tak presne načrtnúť napríklad pavúka, ktorý meria 45 m, alebo jasnú líniu, ktorá ohraničuje obrovský obrazec kolobríka?
Ak zoberieme do úvahy tvrdenie archeológov, že tento komplex vznikol v období medzi rokmi 200 až 600 nášho letopočtu a obrazce možno pozorovať len z určitej výšky, otázkou ostáva: Ako dosiahli také dokonalé tvary? Je možné, že by ich tvorcovia dokázali nejakým spôsobom lietať? Aj keď je to málo pravdepodobné, našli sa bádatelia, ktorí v náleze keramiky zdobenej geometrickými tvarmi videli vesmírne telesá a kométy. Nech je to akokoľvek, tieto gigantické obrazce možno pozorovať z priľahlých pohorí a nedávno sa samotnému Morrisonovi spolu so skupinou bádateľou podarilo vytvoriť podobné štruktúry len pomocou špagáta a niekoľkých palíc. Počas dlhých storočí zostali geoglyfy zabudnuté. Napriek tomu, aké sú fascinujúce, nepodarilo sa okolo nich vyvolať žiadnu polemiku. Už v niektorých písomnostiach z konca 16. Storočia, ktoré sa pripisujú španielskemu sudcovi Luisovi de Monzón, sú zmienky o záhadných obrazcoch v Nasce. O týchto záhadných obrazcoch pokračujeme v druhej časti článku.
tkom 20 storočia, keď americký archeológ Paul Kosok preletel nad touto oblasťou a upozornil svet, že okrem nepochybnej historickej hodnoty môžu geoglyfy v sebe niesť aj veľkú symboliku. O týchto záhadných obrazcoch pokračujeme v druhej časti článku.
Po dôkladnej analýze geoglyfov, pomocou ktorej vyvrátil, žeby obrazce v Nazce predstavovali zavlažovací systém, sa Paul Kosok začal domnievať, že má pred sebou akúsi zvláštnu knihu o astronómii. Navyše ani tamojší obyvatelia nepochybujú o tom, že ich predkovia tvorili obrazce ako nevyčerpateľný súpis vesmírnych javov, ktoré sa dovtedy udiali. Keďže na púštnej planine sa nachádza obrovské množstvo línií, nezdá sa byť pravdepodobné, že by niektorá z nich ukazovala na to či ono vesmírne teleso.
Už to tak raz býva, čím viac človek túži objasniť význam či opodstatnenie obrazcov, tým viac budú tajomné kresby tohto miesta, pravdepodobne dejiska magických a náboženských rituálov, povzbudzovať ľudskú predstavivosť. Patrí už k našej ľudskej prirodzenosti, že človek vždy bude odmietať akékoľvek logické vysvetlenie, ak by sa mala vytratiť tajomná aura vyžarujúca z planiny Nazca.
Mnoho archeológov a vedcov si obrazce v Nazce vyložilo ako počiatočnú cestu k božstvám. Možno práve skalnatá púšť mohla byť miestom stretnutí tohto poľnohospodársky založeného obyvateľstva s jeho božstvami prostredníctvom obrazcov. Švajčiarsky esejista Erich von Daniken považuje pampu za základnú pristávaciu dráhu mimozemských vesmírnych lodí, ktoré navštevovali našu zem v minulosti. Jeho hypotézu sa však ani zďaleka nepodarilo vedecky doložiť, a práve kvôli tomu ju podrobili veľmi zdrvujúcim kritikám. Zo všetkých hypotéz, ktoré doteraz vznikli o tomto komplexe, je najprijateľnejšia tá, ktorá predpokladá, že línie predstavujú astronomický kalendár. Túto teóriu predstavil už v roku 1941 aj americký archeológ Paul Kosok.
