videní: 3.3K
Aj keď katarov z dejín vymazali plamene inkvizície, naďalej prebývajú v kolektívnej pamäti ako jedno z najzáhadnejších stredovekých spoločenstiev. Nie nadarmo sa mnoho bádateľov snaží zachytiť stopy pri hľadaní obrovského bohatstva, ktoré stihli ukryť predtým, než zmizli. Vitajte pri prvej časti článku o spoločenstve katarov.
Okolo roku 204 začal prorok Mání, narodený na brehoch rieky Tigris, propagovať svoje učenie manicheizmus, ktoré sa neskôr stalo základným pilierom katarstva. Toto učenie nebolo ničím iným ako spojením náuky Zarathuštru, Budhu a Ježiša Krista. Katolícka cirkev ho odsúdila v Diokleciánovom edikte v roku 269. Manicheisti boli považovaní za kacírov a následne prenasledovaní, až nakoniec spoločenstvo zaniklo. V stredoveku sa však objavili ich nástupcovia – katari.
Pomenovanie katari pochádzalo z gréckeho katharós, čo v preklade znamená čistý, dobrý. Katari, na juhu Francúzska známi aj ako albigénci, boli náboženskou sektou, ktorá mala jednoduché zvyky a viedla mierumilovný život. Ich učenie sa inšpirovalo kresťanstvom, ale aj východnými náboženstvami, hlavne budhizmom. Katarské náboženstvo prenikalo západnou Európou a presiahlo až na juh a východ Francúzska. Spoločenstvá katarov osídlili takmer polovicu dnešného Talianska, tretinu Nemecka a dokonca i Anglicka. Najhlbšie stopy však zanechali v grófstve Toulouse, ktoré sa nachádza vo Francúzsku, kde boli objavené pozostatky katarského kostola z 12. Storočia. Ako zriadenie podobné kresťanstvu boli v centre katarského náboženstva perfekti, ktorí sa považovali za nástupcov apoštolov a ich úlohou bolo šíriť učenie. Okrem perfektov malo katarské náboženstvo aj biskupov, ktorými boli vysokí hodnostári sídliaci na štyroch miestach: v Carcassonne, v Albi, v Toulouse a v Agen.
Pevnosť, ktorá posledným katarom slúžila ako útočisko, leží vo výške 1060 metrov v súčasnej administratívnej oblasti Francúzska Languedoc – Roussillon. Mnoho rokov bola predmetom rôznych špekulácií. Orientácia jej múrov smerom na východ Slnka v lete a v zime môže byť dôkazom, že hrad slúžil ako hvezdáreň. Pokračujeme v druhej časti článku.
