videní: 1.8K
Vitajte pri druhom pokračovaní článku Paititi – Inkské mesto stratené v Andách. V rámci prvej časti sme sa spoločne pozreli na mýtické mesto Paititi, ktoré sa prezýva aj ako Andské Eldorádo. Legendou o vojne brata proti bratovi sa celá história bájneho mesta ešte len začala písať. Doposiaľ sa ho však vďaka prírodným podmienkam – neprístupnosť terénu, kde tropická vegetácia sťažuje prácu výskumníkov – nepodarilo objaviť. Máme však množstvo dokumentov, ktoré existenciu mýtického mesta potvrdzujú. K nim sa v nedávnom období pridali aj nové dôkazy, či posledný horúci nález.
Viacero kroník odkazuje na podivuhodný poklad uchovávaný v utajovanom meste Paititi, ktoré sa prezýva aj andským Eldorádom. Hovorí sa o veľkej zlatej reťazi, ktorú cisár Huayna Cápac nariadil vyrobiť, aby oslávil narodenie syna Huáscara, právoplatného dediča impéria. Údajne merala 200 metrov a bola pokrytá plástikmi zlata, ktoré pripomínali hadie šupiny. Hovorí sa taktiež aj o bájnom slnečnom disku zo zlata el Punchao, ktorý bol roky dominantou hlavnej siene Qorikancha, Zlatej siene Veľkého Chrámu v Cuscu.
Hľadaním ruín mýtického mesta Paititi bolo počas storočí posadnutých mnoho výskumníkov. Jedným zo súčasných bádateľov je Mario Polia. V roku 2001 tento taliansky archeológ objavil v archíve Spoločnosti Ježia Krista v Ríme list misionára – jezuitu A. Lopéza. Dokument z roku 1600 jasne odkazuje na veľké mesto, plné pokladov, ktoré sa nachádza uprostred pralesa, vedľa vodopádu, ktorý miestni nazývali Paititi. Spoločnosť riadila vyspelá politické štruktúra monarchie, ktorá pripomínala inkské impérium. V kronike sa ďalej hovorí, že najvyšší predstaviteľ Paititi prišiel s myšlienkou vystavať kostol zo zlatých tehál a že dokonca aj príbory mali z tohto vzácneho kovu. Dokument však neponúka podrobnosti o presnej geografickej polohe tohto mesta.
V roku 2008 mýtus o Paititi prilákal pozornosť masmédií, keď sa v jednom z cusckých dištriktov, v Kimbiri, našli zvyšky údajnej pevnosti, ktorá mohla byť súčasťou strateného starovekého mesta. Nakoniec však odborníci z Národného kulturologického inštitútu v Cuscu potvrdili, že pevnosť nazvaná Manco Pata bola v skutočnosti len náhodným zoskupením skál štvorcového tvaru následkom seizmickej činnosti v tejto oblasti, čo spôsobilo, že sa javili ako múry postavené človekom.
.jpg){kind=link}