videní: 2.6K
Astronómovia objavili najväčší výbuch vo vesmíre od Veľkého tresku. Explózia prišla zo supermasívnej čiernej diery v strede galaxie vzdialenej stovky miliónov svetelných kilometrov. Vedci tvrdia, že uvoľnila 5x viac energie ako predchádzajúci víťaz.
Profesorka Melanie Johnston-Hollitt z Curtinovej univerzity Medzinárodného centra pre rádioastronomický výskum uviedla, že explózia bola mimoriadne energetická. “Toto je najenergetickejší výbuch, aký sme zaznamenali od Veľkého tresku ,” uviedla tlačová agentúra PA. Dodala, že vek vzplanutia je medzi 240 a 400 miliónmi rokov. Výbuch nastal v galaktickom katastri Ophiuchus, asi 390 miliónov svetelných kilometrov od Zeme.
Explózia bola taká silná, že odpálila dieru v plazme klastra – super horúci plyn obklopujúci čiernu dieru. Vedúca autorka štúdie Dr. Simona Giacintucci z amerického Námorného výskumného laboratória uviedla, že výbuch bol podobný výbuchu Mount St Helens z roku 1980, ktorý vytrhol vrchol hory. Rozdiel je v tom, že by si do kráteru mohol umiestniť 15 galaxií Mliečnej dráhy v rade, ktoré táto erupcia zasiahla. Astronómovia si uvedomili situáciu vďaka pozorovaniu Ophiuchusa pomocou štyroch ďalekohľadov: Chandra X-ray Observatory NASA, XMM-Newton ESA, Murchison Widefield Array (MWA) v západnej Austrálii a Giant Metrewave Radio Telescope (GMRT) v Indii.
Aký bol najväčší zaznamenaný výbuch Gama?
Satelit NASA zachytil rekordne energetický záblesk žiarenia gama, signalizujúci zánik hviezdy vo vzdialenej galaxii. Oznámila to Julie McEneryová z NASA Goddard Space Flight Center (GSFC) v Greenbelte (štát Maryland, USA) s kolegami. Jav dostal označenie GRB (gamma-ray burst, záblesk žiarenia gama) 130427A. Jeho aparatúra GBM (Gamma-ray Burst Monitor) zachytila v sobotu 27. apríla 2013 o 9:47 nášho času erupciu vysokoenergetického svetla v súhvezdí Leva. Ďalší satelit NASA s detektorom žiarenia gama na palube, Swift, práve prechádzal z jedného pozorovacieho cieľa na druhý, preto zachytil záblesk až o zopár sekúnd neskôr.
GRB sú v zásade najsvietivejšie známe vesmírne javy na hviezdnej úrovni. Predpokladá sa, že vznikajú najmä vtedy, keď veľmi hmotné hviezdy vyčerpajú jadrové palivo v ich stredových oblastiach a zrútia sa účinkom vlastnej tiaže. Ich stredové oblasti skolabujú do stavu čiernej diery, pričom odtiaľ vytrysknú prúdy častíc, pohybujúcich sa takmer rýchlosťou svetla. Tieto prúdy si prerazia cestu vonkajšími vrstvami kolabujúcej hviezdy. Po vstupe do okolitého vesmírneho priestoru narážajú na plyn, ktorý hviezda vyvrhla v predchádzajúcich štádiách svojej evolúcie.
