videní: 2.5K
Skoro všetci sme počuli o tak známych menách ako sú Marie Curie, Rosalinda Franklin alebo Ada Lovelace. V histórii existujú ale aj iné ženy, ktoré si zaslúžia tvoju pozornosť.
Dejiny sa občas zdajú byť dlhým zoznamom fúzatých starých mužov. Existujú ale aj ženy, ktoré zmenili chápanie sveta okolo nás v širokom spektre. Prinášame ti len malý zlomok vedkýň, o ktorých by si mal naozaj vedieť.
Elizabeth Garrett Anderson, lekárka (1836 – 1917)
Ako prvá anglická lekárka hovorí sama za seba. Elizabeth Garrett Anderson bola ohromujúcou a odolnou ženou, ktorej situácia a odhodlanosť inšpirovali aj iné ženy dosiahnuť jej veľkosť.
Po získaní inšpirácie úspešnými ženami, ako je Elizabeth Blackwell, prvá lekárka v USA, sa Elizabeth Garrett Anderson rozhodla odmietnuť submisívny život, ktorý sa od nej očakával, a rozhodla sa byť doktorkou. Napriek jej slušnému vzdelaniu bola nútená študovať ošetrovateľstvo spolu s mužskými rovesníkmi, ktorých námietky viedli nakoniec k jej prepusteniu.
Po tom, čo sa Elizabeth kvalifikovala ako lekárka prostredníctvom Spoločnosti lekárnikov, okamžite zrušila diskrimináciu na základe pohlavia. Sexizmus a nepriazeň, ktorej čelila, len podporovala jej silu a odhodlanie. Po tom, čo sa naučila francúzštinu, aby mohla študovať na univerzite v Paríži, konečne získala doktorát. To však stále nestačilo na to, aby ju bolo možné zaradiť do Britského lekárskeho registra, a preto založila Novú nemocnicu pre ženy, ktorá sa mala stať Londýnskou lekárskou fakultou pre ženy, kde bola neskôr vymenovaná za dekanku.
Jej úsilie vokálnej kampane sa nakoniec vyplatilo a v roku 1876 bol legalizovaný vstup žien do lekárskeho povolania. Aj keď odišla z medicínskeho prostredia, doktorka Andersonová stále drvila patriarchát a stala sa prvou starostkou v Anglicku.
Grace Hopper, počítačová programátorka (1906 – 1992)
Prezývka ‘Amazing Grace’ nebola udelená Grace Hopperovej bez zásluh. Intuitívna matematička a počítačová programátorka strávila roky štúdiom na niektorých z najprestížnejších inštitúcií v Amerike. Nakoniec sa stala jednou z prvých žien, ktoré získali doktorát z matematiky.
Bola nasmerovaná na Harvardovu univerzitu, aby sa naučila programovať Mark I, prvý funkčný počítač. Keď technológia postúpila k počítaču Mark II, Grace vytvorila termín „ladenie“, keď programovací tím odstránil vírus, ktorý narúšal pracovanie počítača. Grace sa snažila sprístupniť výpočtovú techniku pre širokú verejnosť, predovšetkým vývojom komplexného počítačového jazyka COBOL, ktorý bol založený skôr na anglických slovách ako na binárnom kóde.
Dvakrát sa pokúsila odísť do dôchodku, ale nakoniec pokračovala v práci do svojich 80 rokov, vďaka čomu sa stala najstaršou dôstojníčkou amerického námorníctva a získala medailu za obrannú službu. Dosiahla tiež mnoho prvotín, vrátane vôbec prvej ceny Computer Science Man-of-the-Year, prvej ženy National Medal of Technology a prvej americkej a vôbec prvej ženy, ktorá sa stala vyznamenanou členkou British Computer Society.
Valentina Tereshkova, kozmonautka (1937 )
V sále slávy Sovietskeho zväzu sú traja kozmonauti: Jurij Gagarin – prvá osoba vo vesmíre, Alexey Leonov – vystúpil ako prvý človek z družice do voľného priestoru a Valentina Tereshková. Pracovala ako textilná robotníčka, no bola vybraná zo 400 žiadateľov kvôli jej zručnosti v parašutistickom, proletariátskom zázemí.
16. júna 1963 zmenila vesmírnu históriu tým, že získala hodnosť prvej ženy vo vesmíre. V misii obehla zemeguľu 48-krát. Vo veku iba 26 rokov zostáva stále najmladšou ženou a prvou civilistkou, ktorá navštívila vesmír. Po návrate na Zem pokračovala v inšpirovaní budúcich generácií ako vysoko postavená členka vlády, ktorá zastupuje sovietske ženy na mnohých pozíciách. Interesuje ju však stále let na Mars, ktorý by mohol byť zároveň jej poslednou cestou do vesmíru.
Jane Goodall, biologička (1934)
Už v mladosti sa zaujímala o zvieratá. Po ukončení štúdií krátko pracovala na Oxfordskej univerzite a vo svojich 23 rokoch odcestovala na pozvanie svojho priateľa do Kene. Práve vďaka jej výskumu sa postoj k divočine a ochrane prírody výrazne zmenil.
Začala tu pracovať spolu so slávnym primatológom Louisom Leakeyom; ten rozvinul jej záujem o šimpanzy a podporil ju pri jej rozhodnutí študovať tieto zvieratá vo voľnej prírode v Národnom parku Gombe v Tanzánii. Počas dlhej doby urobila mnoho objavov – zistila napríklad, že šimpanzy používajú nástroje, že dokážu prejavovať svoje emócie a že sú mäsožravce, ale tiež napr. to, že sa medzi sebou zabíjajú.
Šimpanzy v Gombe študovala 45 rokov a získala si tak svetovú povesť ako odborník na správanie primátov. Napísala niekoľko kníh a v roku 1977 založila The Jane Goodall Institute, ktorého cieľom je výskum, vzdelávanie a ochrana divokej prírody. Aj vo svojom vyššom veku stále cestuje po celom svete a s nadšením sa delí o svoje skúsenosti.
