videní: 1.9K
Skoro všetci sme počuli o tak známych menách, ako sú Marie Curie, Rosalinda Franklin alebo Ada Lovelace. V histórii existujú ale aj iné ženy, ktoré si zaslúžia tvoju pozornosť.
Dejiny sa občas zdajú byť dlhým zoznamom fúzatých starých mužov. Existujú ale aj ženy, ktoré zmenili chápanie sveta okolo nás v širokom spektre. Prinášame ti len malý zlomok vedkýň, o ktorých by si mal naozaj vedieť.
Caroline Herschel, nemecká astronómka (1750 – 1848)
Možno bola len o niečo vyššia ako 1,2 metra, no aj napriek chýbajúcej postave prispela k nášmu chápaniu vesmíru. Narodila sa v Nemecku a vo veku 22 rokov sa Caroline pripojila k svojmu staršiemu bratovi Williamovi v anglickom meste Bath, aby prerazila ako speváčka, ale čoskoro sa jej stredobodom záujmu stala oblasť astronómie.
Pracovala ako asistentka Williama, zaznamenávala pozorovania a pomáhala mu vyrábať stále presnejšie šošovky, pomocou ktorých mohla prehľadávať nočnú oblohu. Už v tej dobe boli schopní zaznamenať okolo 2 500 nových hmlovín a hviezdokopov, čím sa vytvoril základ pre Nový všeobecný katalóg, notáciu NGC, podľa ktorej sú tieto nebeské telá pomenované dodnes.
Sama astronómka bola prvou ženou, ktorá objavila kométu a ako uznanie za svoju prácu bola v roku 1787 ocenená kráľom Jurajom III. Zamestnaná bola ako Williamova asistentka, čím si vzala titul prvej ženy, ktorá dostávala za vedeckú prácu plat. Dokopy objavila 14 nových hmlovín, 8 komét a do Flamsteeds Atlas pridala 561 nových hviezd .
Mary Anning, fosílna zberateľka, paleontologička (1799 – 1847)
Život v 19. storočí bol pre niektorých nepochybne ťažký. To, že sa z chudobnej a nevzdelanej ženy stala úspešná vedkyňa, ohromilo každého. Bývala v prímorskom meste Lyme Regis a ako mladá sa učila zbierať fosílie od svojho otca. Spolu ich leštili a predávali. Po jeho smrti sa stala táto jej práca jediným zdrojom príjmu rodiny.
V roku 1811 jej brat Joseph objavil lebku a pár mesiacov na to, len vo veku 12 rokov, Mary objavila zvyšok skamenenej kostry. Spočiatku ju považovali za krokodíla, ale keď prechádzal vedeckými kruhmi, bol nakoniec klasifikovaný ako ichthyosaurus. Ten bol starší ako 200 miliónov rokov, čo z neho robí prvú kompletnú fosíliu dinosaura.
Mary strávila celý svoj život hľadaním fosílií na plážach Lyme Regis (na území, ktoré sa dnes nazýva Jurské pobrežie) a uskutočnila ďalšie objavy, ako napríklad kompletnú kostru Plesiosaurus s dlhým hrdlom a Pterodactylus. Práve v tejto dobe verejnosť začínala veriť, že Zem vznikla podľa Biblie, no nálezy Mary boli v hlbokom rozpore s príbehom stvorenia. Jej bizarné objavy pomohli odvrátiť vedecké myslenie od biblických príbehov a otvorili pole paleontológie.
Lise Meitner, nukleárna fyzička (1878 – 1968)
Do 30. rokov 20. storočia bola Lise Meitnerová výnimočná, a to nielen preto, že sa zaradila medzi ženy, ktoré mohli pracovať vo vede, ale bola súčasne najvýznamnejšou nukleárnou vedkyňou v Nemecku. Mala ale aj židovský pôvod, takže keď sa nacisti dostali v roku 1938 k moci, bola nútená utiecť z krajiny.
Neskôr toho roku, keď utiekla do Štokholmu, jej povedali najnovšie výsledky, ktoré jej pracovný partner v Nemecku dosiahol pri svojej práci na rádioaktívnom rozklade uránu. Vtedy si uvedomila, že niečo prehliadol: že urán prechádza jadrovým štiepením, rozdelí sa na polovicu a uvoľnia sa časti jadrovej energie.
O sedem rokov neskôr sa ten istý proces jadrového štiepenia v uráne spustil vo vnútri atómovej bomby zvanej Little Boy, ktorá spadla na japonské mesto Hirošima. Možno sa ti zdá, že o zvyšku už vieš dosť. Ale!
Marie Curie získala dve Nobelove ceny za prácu v jadrovej fyzike a má chemický prvok pomenovaný po nej (kurium), ale objavy Lise Meitnerovej, ktoré doslova otriasli zemou, nie sú vôbec tak známe. Nikdy Nobelovu cenu nezískala, hoci sa všeobecne uznáva, že by ju dostať mala. Albert Einstein kedysi povedal, že Lise Meitner bola nemeckou Marie Curie.
Barbara McClintock, genetička (1902 – 1992)
Žijeme v dobe, v ktorej sme zmapovali ľudský genóm a vyvinuli mnoho prístrojov, ktorými sa dá DNA upravovať. To všetko je možné vďaka obetavosti a celoživotnému štúdiu genetiky od Barbary McClintock. Celú svoju svoju kariéru strávila analýzou kukurice a v 30. rokoch 20. storočia vyvinula farbiacu techniku, ktorá jej umožnila identifikovať, preskúmať a opísať jednotlivé chromozómy.
Kukurica sa môže javiť ako neobvyklá voľba štúdie, ale pre genetika je to zlatá baňa informácií, pretože každá rastlina môže vytvárať jadrá rôznych farieb, z ktorých každá má svoj vlastný genetický vzorec. Vyzbrojená svojím výskumom dokázala určiť existenciu skákajúcich génov, čo sú sekvencie DNA, ktoré sa pohybujú medzi genómom.
Jej práca nebola okamžite ocenená a mnohé vedecké spoločenstvá vtedy považovali skákajúce gény za nevyžiadanú DNA, ale McClintock naliehala a objasnila, že v skutočnosti môžu určiť, ktorý z génov v bunkách funguje. To je nevyhnutné pri vytváraní rozdielov medzi bunkovými typmi, bez ktorých by sme boli iba jedným amorfným blokom hmoty.
Až v roku 1983, keď získala Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu, vedecká komunita začala uznávať nielen to, aké dôležité sú tieto skákacie gény, ale aj to, koľko genómu tvoria – niektoré odhady naznačujú, že vytvárajú až 40 percent ľudského genómu. Bola tiež prvou, ktorá prišla s myšlienkou epigenetiky.
Zdroj: massivesci | topdesat
