videní: 2.2K
Obrie vlny – nazývané aj tsunami – vzali životy už množstvu ľudí po celom svete. Azda jedno z najväčších nešťastí v súvislosti s tsunami sa odohralo v roku 2004 v Indickom oceáne. Vieme, že tieto vlny vznikajú predovšetkým podmorským zemetrasením. Vznikajú však aj iným spôsobom. V rámci druhej časti zvláštností prírody sa pozrieme na ďalšie možné príčiny tsunami.
Existencia tsunami sa začala reálne uznávať až v 20. Storočí. Mnoho ľudí sa domnieva, že práve obrie vlny sú príčinou nešťastia mnohých nevysvetliteľne stratených lodí, ku ktorým dochádza na každoročnej báze po celom svete. Je isté, že dopad tak obrovského množstva vody na palubu lode má deštrukčné schopnosti, a môže poslať ku dnu aj veľký tanker. Okrem toho sa zdá, že sa obrie vlny začínajú vyskytovať častejšie a pravidelnejšie. Podľa zákonov pravdepodobnosti by sa mali objaviť raz za priemerný ľudský život, námorné záznamy však ukazujú, že v priebehu 12tich rokov bolo zaznamenaných 466 vĺn väčších, než je priemerná výška vĺn.
V súčasnosti, keď sa už pojem obrích vĺn uznáva a stali sa častejším javom, naskytá sa otázka, čo je ich príčinou? Oceánografov prekvapuje skutočnosť, že tri faktory, ktoré sa považujú za kľúčové pre vznik a výšku klasických vĺn, to jest rýchlosť vetra, rozsah vodnej hladiny a doba, pošas ktorej vietor veje nad morom, sa v tomto prípade nedajú použiť. Keď sú všetky vlny vystavené rovnakým podmienkam, prečo sú niektoré z nich oveľa vyššie?
Existuje teória, podľa ktorej by každá obria vlna mala byť výsledkom spojenia malých vĺn do jednej mohutnej vodnej masy. K tomu dochádza, keď sa rýchlo tečúci prúd stretne so silným, opačne vejúcimi vetrami, ktoré postup vĺn spomalia a umožnia im spojiť sa do jednej jedinej mohutnej vlny. Keďže ku mnoho obrím vlnám dochádza v týchto odpovedajúcich oblastiach ako je Golfský prúd či okolo Hornovho mysu, je možné práve takto vysvetliť ich vznik. Táto teória však neobjasňuje vznik obrích vĺn v oblastiach, kde sa rýchle morské prúdy nevyskytujú. Existuje aj ďalšia teória, o ktorej si povieme v tretej časti článkov zvláštností prírody.
