videní: 1.4K
Syndróm s týmto podivným názvom je zvláštny stav, v ktorom pacient prejavuje prehnané reflexívne reakcie po nepatrných impulzoch poplachu či paniky. Typická reakcia vyzerá ako nadskakovanie, krik, mávanie pažami, v niektorých prípadoch sa postihnutý skrčí do fetálnej polohy (poloha plodu v bruchu matky). Všetky reakcie sú v zásade veľmi neúmerné podnetu, ktorý ich spôsobil.
Syndróm po prvýkrát diagnostikoval v roku 1878 americký lekár Dr. Beard, ktorý svoje pozorovanie zaznamenal v liste pre American Neurologican Association. Diagnózu založil na výskume malej skupiny francúzsko – kanadských drevorubačov z oblasti Moosehead v Maine v USA. Doktor Beard taktiež zaznamenal ďalšiu podivnú reakciu pacientov – reflexné počúvnutie náhleho či rázneho príkazu. Pacient napríklad splní rozkaz niekoho udrieť, pričom uposlúchne okamžite, bez toho, aby si najprv pouvažoval nad následkami svojho konania. A to aj v prípade ak by obeťou mal byť rodinný príslušník či priateľ. Pacienti trpiaci touto zvláštnou chorobou často slová príkazu opakujú. Niektorí ho vykonajú aj vtedy, keď je prednesený hoci aj v cudzom jazyku. Príkaz opakujú okamžite, bez pochopenia jeho významu.
Bolo zistené, že sa tieto symptómy začali prejavovať, akonáhle pacienti začali vykonávať svoju prácu. Z toho sa usudzovalo, že má drevorubačstvo s ich stavom niečo spoločné. Odborníci sa následne snažili vypátrať, či podivné chovanie drevorubačov nemá na svedomí nejaký neurotoxín – teda nervový jed, prítomný v lesnej flóre či faune. Doposiaľ však neobjavili nič. Napriek tomu túto hypotézu nezavrhli. V počiatku výskumu sa domnievali, že psychologický stav je spojený s Tourettovým syndrómom. Napriek tomu, že majú obe poruchy mnoho spoločného, syndróm francúzskeho skokana má isté konkrétne zvláštnosti.
Za príčinu tejto poruchy sa považoval nadmerný stres. Príznaky sa porovnávali so symptómami vojakov z prvej svetovej vojny, ktorí trpeli šokom po výbuchu granátu v ich tesnej blízkosti. Tento výklad však neobstal, keďže drevorubači pracujú v prostredí, ktoré takýto stres nemohlo spôsobiť.
Dokiaľ sa však nezistí a nevyšetrí vyšší počet trpiacich týmto syndrómom, je nepravdepodobné, aby sa vysvetlili príčiny neobvyklých reakcií postihnutých.
