videní: 2.1K
V rámci prvej časti článkov Šamanizmus – existuje už od nepamäti sme sa pozreli na počiatky šamanizmus a stavy extázy, ku ktorým sa šaman či šamanka dostávali, aby mohli sprostredkovať napríklad most medzi našim a „oným“ svetom. Pri dosahovaní extázy, teda stavu oddelenia svojej duše od tela, šamani a šamanky často riskovali, že upadnú do kómy, kolapsu či si dokonca privodia vlastnú smrť. Šamani tu existujú už od nepamäti a to na každom kontinente. Pozrime sa spoločne v rámci druhej časti článkov o Šamanizme na ďalšie fakty, ktoré ste o týchto pozoruhodných ľuďom zrejme nevedeli.
Akonáhle sa šaman či šamanka ocitla v tranze, bol či bola schopná komunikovať so skrytým svetom duchov. Verili, že vedma je obsiahnutá v prírode, šaman sa obracal na skaly, kamene, stromy a pôdu a radil sa s nimi. Hovoril aj s mocnými duchmi zvierat aby získal ich cennú múdrosť. Viera v moc zvierat patrí už od nepamäti neodlučiteľne k šamanskej praxi.
Keď šaman vyhľadá radu ducha zeme či zvieraťa, následne dokáže dotyčnému poradiť s konkrétnym problémom, prípadne ho úplne vyliečiť. Keď polia a lúky postihla nejaká pliaga či choroby, ľudia požiadali šamana, aby s pôdou komunikoval a zistil, čo je príčinou pohromy a ako ju odstrániť.
Pojem vzletu duše, o ktorom sme písali už v prvej časti článku o šamanizme a je pre šamanizmus veľmi dôležitý, nie je ničím neobvyklým. Napríklad presvedčenie, že sa námesačná osoba nemá budiť, má korene v pohanskej viere, duša sa nachádza mimo tela a keď sa dotyčný zobudí, duša sa do tela už nevráti. Duša jednoducho nevie nájsť telo, do ktorého by sa prinavrátila. Je zaujímavé, že popisy stavov, keď sa človek ocitol na hranici života a smrti, často hovoria o tom, že dotyční videli ako duša opúšťa telo a následne sa do tela prinavrátila.
Nech už šamani čerpali svoje vedomosti odkiaľkoľvek, tento – nazvime to dar – im poskytoval duševné schopnosti a moc, ktorými vynikali nad bežnou populáciou.
