videní: 2.8K
Ľudia trávia jednu tretinu svojho života spánkom, čo je dosť veľa času, však? A hoci sny a ich významy priťahujú záujem ľudí už od nepamäti, veda o snoch sa neposunula príliš ďaleko, takže k tejto téme nie je veľa údajov. Vďaka vývoju technológie sa však dá študovať mozgová aktivita počas spánku a vedci a psychológovia z celého sveta si neustále vymieňajú svoje výsledky, čím pomaly otvárajú dvere neznámej a stále zaujímavejšej témy. Prečo máme napríklad desivé nočné mory alebo naozaj zvláštne sny?
Prečo máme divné sny?
Možno, že každý z nás má príbeh o sne, v ktorom sa dejú čudné veci, ktoré sa po prebudení zdali byť nezmysly. Ak si zvedaví, prečo sa to deje? Existuje niekoľko vysvetlení.
Každý človek má svoje jedinečné sny, pretože ľudia každý deň prežívajú rôzne emócie a udalosti. Keď zaspíš, tvoj mozog pokračuje v tvrdej práci a distribuuje momenty do krátkodobej a dlhodobej pamäte. Porovnáva udalosti, ku ktorým došlo nedávno, s tými, ktoré sa stali už dávno. To je dôvod, prečo môžeš vidieť napríklad veci z tvojho detstva, ako je hranie sa so starým maznáčikom na novom mieste. Tieto paralely sa akoby prepletú.
Všetko sa to deje počas fázy rýchleho pohybu očí, ktorá trvá 10-20 minút a opakuje sa niekoľkokrát za noc. Táto fáza je známa aj ako „paradoxný spánok“, ktorý dostal meno vďaka fyziologickým podobnostiam so stavom prebudenia človeka. V tejto fáze sa aktivujú všetky časti mozgu s výnimkou tej, ktorá je zodpovedná za logiku. Okrem toho sa počas spánku znižuje koncentrácia serotonínu a norepinefrínu, ktoré sú neurotransmitermi zodpovednými za logiku a pozornosť. Preto nie je prekvapujúce, že naše sny strácajú zmysel pre normálnosť. Až po prebudení si uvedomujeme, že všetko, čo sme práve videli, sa odohrávalo len v našich snoch.
Prečo máme nočné mory?
A čo nočné mory? Prečo v našich snoch vidíme apokalypsy a zombie, seme prenasledovaní a iné nepríjemné veci? Švajčiarski a americkí vedci uskutočnili experiment, v ktorom dokázali nájsť odpoveď na tieto otázky. Podľa ich názoru je to druh tréningu nervového systému, ktorý pomáha človeku vyrovnať sa s negatívnymi emóciami v reálnom živote. Vedci vo svojom článku píšu, že emócie, ktoré cítime v snoch, nám pomáhajú vyriešiť emocionálny tlak a pripravia človeka na budúce možné stresy.
Vedci študovali aktivitu rôznych častí mozgu počas spánku pomocou elektroencefalogramu. 18 dobrovoľníkov bolo počas noci niekoľkokrát prebudených a pýtali sa ich, aké sny videli a či sú tieto sny nočné mory. Vďaka ich odpovediam a analýze mozgovej aktivity vedci identifikovali oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za nočné mory.
Je zaujímavé, že tieto časti mozgu sa aktivujú v rovnakých situáciách, keď sa človek v skutočnom živote obáva alebo sa bojí. Sú zodpovedné za hodnotenie emócií a automaticky sa spustia, len čo človek zacíti úzkosť. Pripravujú osobu na primeranú reakciu počas výskytu hrozby a riadia spôsob, akým sa osoba správa, keď je v nebezpečenstve. V ďalšej štúdii vedci zistili, že tí, ktorí mali nočné mory dlhšie a častejšie, reagovali v reálnom živote menej ťažko na negatívne veci.
Zatiaľ je jasné, že spôsob, akým s nami komunikuje naše podvedomie a pomáha vyriešiť problémy, nás znepokojuje. Napríklad vedci spájajú prenasledovanie v snoch často s nevyriešenými problémami človeka v reálnom živote. Ako sme však uviedli vyššie, sny sa študovali mimoriadne nedostatočne a na objavenie stále čaká mnoho zaujímavých poznatkov.
Zdroj: Brightside | topdesat
