videní: 2.2K
Na cestách sa okrem osobných áut pohybujú aj iné kategórie motorových vozidiel. Tiež tu sú nemotorové vozidlá a chodci. Dnes sa pozriem na poslednú skupinu. Premávka si vyžaduje osvetu, tak som pripravil krátky seriál, ktorý sa týka asi každej rodiny. Skúste sa raz za čas doma porozprávať na tému správanie chodcov. Veľa chodcov pravidlá nepozná, nepamätá si ich, alebo sa za tie roky zmenili.
Kto je vlastne chodcom?
Pomôžem si trochu zákonom. Chodcom je ten účastník cestnej premávky, ktorý sa pohybuje pešo. Chodcom je aj tá osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm (!!!), osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera. Niekedy mám však pocit, že práve pri niektorých činnostiach ľudia akoby pozabudli, že sú chodcami, a správajú sa ako na aute.
Jasné, všetci vieme, že chodci by mali chodiť po chodníku. Čo je chodník definovať nemusím, to asi každý pozná a vie rozoznať. Ale čo v prípade, keď chodník pri ceste nie je? Chodec sa má vtedy vydať po ľavej krajnici, oproti vozidlám. A to aj taký chodec, ktorý nesie v rukách niečo, čím by mohol ohroziť premávku.
Za zníženej viditeľnosti musia mať na ceste chodci reflexný odev. Mimochodom, skoro som zabudol, chodník môžu používať iba chodci. Výnimky ale existujú, je ňou napr. parkovanie na chodníku, kde musí vodič dodržať šírku 1,5 metra. Inak sa dostane k slovu papučka, alebo v tom lepšom prípade len predvolanie na políciu.
Čo robia zle?
Oveľa horšie to je s chodcami na ceste v realite. Pohybujú sa v neorganizovaných útvaroch, často v tmavom a po zlej strane cesty. O prechádzaní cez cestu už ani nevravím. Použitie prechodu, podchodu, nadchodu? To v hlavách našich chodcov funguje len minimálne. A už aj keď náhodou idú cez prechod, tak s mobilom v ruke a vôbec sa nepozerajú na auto. Som toho názoru, že ani chodec pri prechádzaní cez cestu nemá používať mobil. Inak, cez cestu (či na prechode, alebo mimo) sa chodí vždy kolmo na jej os, a to po celej jej šírke. Veľa chodcov prejde prvú polku cesty priečne, potom si to skracujú šikmo k miestu, kde sa chcú dostať.
Je tiež smutné, že chodci si neuvedomujú ani to, že na cestu nesmú vstúpiť, keď vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Túto prednosť si často doslova vynucujú.
Jasné, chodci by mali chodiť po chodníku. Čo je chodník definovať nemusím, to asi každý pozná a vie rozoznať. Ale čo v prípade, keď chodník pri ceste nie je? Chodec sa má vtedy vydať po ľavej krajnici, oproti vozidlám. A to aj taký chodec, ktorý niečo nesie v rukách, čím by mohol ohroziť premávku. Za zníženej viditeľnosti musia mať na ceste reflexný odev. Mimochodom, chodník môžu používať iba chodci. Výnimka je napr. parkovanie na chodníku, kde musí vodič dodržať šírku 1,5 metra.
Záver
Pravidiel pre chodcov je podstatne viac, ako tých pár mnou spomenutých… Sú to však veci, ktoré sú o trochu špecifickejšie. Necítim potrebu ich popisovať. Na tejto skupine zraniteľnejších účastníkov treba priebežne pracovať. A to ako v mladom, tak v produktívnom a tiež aj seniorskom veku. Za nehodami s chodcami sú často banálne chyby, ktorým sa môže každý vyvarovať. Stačí aspoň trošku rozmýšľať.
Zdroj: topspeed.sk | topdesat
Článok vznikol v spolupráci s motoristickým portálom topspeed.sk
