videní: 2.1K
Národovci sa za čias Rakúsko-Uhorska s vervou vrhali do práce na roli národa dedičnej. Burcovali a dvíhali národné povedomie, snažili sa vzdelávať ľud a šíriť osvetu. Medzi inými patril do tejto skupiny aj nadšenec menom Karol Salva.
Karol Salva bol rodákom z Liptovskej Sielnice. Študoval na gymnáziu v Revúcej, na jednom z troch slovenských gymnázií, ktoré vtedajšie úrady povolili. Práve tam sa spevnili základy jeho národného presvedčenia.
Salva vyučoval na niekoľkých školách. Rozvíjal medzi bežným ľuďom všestrannú činnosť, zakladal aj čitateľské krúžky, spevokoly, ochotnícke divadlá, a mohli by sme pokračovať. Bol aj hercom, redaktorom a spisovateľom. Bojoval s veľkými prekážkami, prekladali ho z miesta na miesto. Napriek tomu svoju úsilie nevzdal. Napokon, keď učil v Klenovci, kruto s ním naložili. Stalo sa tak za článok Čo Slovák, to človek, ktorý uverejnil vo svojom Domovom kalendári, mu vyrubili pokutu a hneď sa musel aj s početnou rodinou vysťahovať z bytu.
Keď ho k sebe pozval Ivan Zoch, bývalý profesor na gymnáziu v Revúcej, na ktorom Salva študoval, odišiel za ním. Pozbieral sa a začal odznova. Vyučil sa za tlačiara. Zakrátko sa vrátil do Ružomberka, zriadil si tam tlačiareň a 20 rokov písal, tlačil, vydával knihy či časopisy. Spočiatku úspešne. Vydával knihy Podjavorinskej, Vansovej, Tajovského i svoje.
Prekážky sa však pritrafili. Za svoju činnosť bol 78 krát postavený pred súd a raz ho aj uväznili. Bolo to tak pre jeho buditeľskú činnosť. Absurdné je, že konflikty narastali aj s Martinom a jeho centrom. Martinské centrum žiarlivo strážilo svojich konkurentov a Salvovú tvorbu a tlač „obsypala najmožnejšou hanou“.
Nemali by takýchto ľudí odmeňovať? Salva nakoniec skrachoval. Šťastné konce podobných príbehov sú asi len v rozprávkach. V zúfalstve sa Salva rozhodol hľadať šťastie v Amerike. Najprv bol redaktorom, následne vyštudoval teológiu, a keď mu bola pridelená fara, pozval si do Clevelandu aj svoju rodinu, mal totiž 9 detí.
V januári 1913 ho pozvali pokrstiť novorodenca. Dom, do ktorého išiel, nepoznal, pomýlil si dvere a padol dole schodmi do pivnice. O pár dní na zrazenia zomrel, ako 64-ročný.
