videní: 2.4K
Po prvej svetovej vojne ľudstvo žilo v tom, že už nijaké nebudú. Niektoré krajiny demobilizovali aj po druhej svetovej vojne. A prepuklo viac vojen ako kedykoľvek predtým.
Druhá svetová vojna zatriasla základmi sveta. Rozvrátené boli materiálne i duchovné hodnoty. Politici sa zaverovali: Nikdy už nijaká vojna, ľudstvo sa predsa poučilo. Opak bol pravdou. Ľudstvo sa nepoučilo. A znova a znova nepoučilo. Dychtivo sa vrhalo do ďalšej a ďalšej vojny. A to ešte s väčšou vervou ako doposiaľ. Výsledkom bola takmer okamžite druhá svetová vojna.
Začiatkom roku 1950 severokórejský diktátor Kim Ir-sen dospel k názoru, že nastal čas rozšíriť svoju ríšu. Skalopevne – podobne ako pred rokmi Hitler – bol presvedčený, že to pôjde rýchlo a ľahko. Súper, Južná Kórea a Američania, bol totiž slabý, nemohúci.
Hneď na začiatku treba povedať, že Kim Ir-sen nemusel vynaložiť veľa úsilia, aby prehovoril svojich tútorov Maa a Stalina. Začiatkom januára 1950 hlásil sovietsky veľvyslanec T. F. Štykov v Pchjongjangu: „Kim si želá osobnú návštevu u Stalina, kde by mohol požiadať o povolenie napadnúť Južnú Kóreu a oslobodiť ju.“ Mao už predtým sľúbil pomoc.
Stalinovi – rovnako ako aj Maovi, sa to hodilo do ich veľmocenských plánov. V januári spoločne rokovali v Moskve a rozhodli o invázii. Hneď teraz, pretože Južná Kórea vôbec nie je pripravená na vojnu a Američania demobilizovali svoje vojsko. Číňania prisľúbili dobrovoľníkov, Sovieti zasa materiálnu pomoc, zbrane, strelivo, palivo, potraviny,…
25. júna Severná Kórea zaútočila. Za tri dni obsadila Soul, hlavné mesto Južnej Kórey. Súper bol na kolenách. Stalin pogratuloval Kimovi k veľkému víťazstvu. Organizácia spojených národov vyzvala Severnú Kóreu, aby stiahla svoje vojská. Neurobila tak. 16 štátov vyslalo vojsko na pomoc.
Kórejská vojna bola len začiatok. Nikdy nezažilo ľudstvo toľko vojen, ako to bolo v druhej polovici 20. storočia. Otriasli Áziou, Afrikou, Európou, Amerikou.
