videní: 2.5K
Iľjiča Ramiréza Sanchéza naháňali policajné zložky snáď po celom svete. Dôvodov bolo mnoho. Celý svet ho pozná pod prezývkou Šakal.
Písal sa september roku 1972. V Mníchove sa konala olympiáda, a ako nám určite dáte za pravdu, olympiády sú veľkolepými udalosťami, výrazom mierového úsilia a zdravej súťaže národov sveta. Tá mníchovská sa však do dejín zapísala v úplne inom svetle. Vo svete brutálneho násilia. Skupina islamských teroristov zajala 9 izraelských športovcov a pri prestrelke, ktorá sa konala na letisku, ich zavraždili. Za celou touto akciou bol práve Ramiréz.
Ramiréz, známy predovšetkým pod prezývkou Šakal, už aj v tom čase mal čo to za sebou. Oveľa viac sa však činil po Mníchove. Zoznam jeho zločinov bol skutočné dlhý, ako príklad uveďme bombové útoky na vlaky, železničné stanice, nákupné strediská, útok na francúzske veľvyslanectvo v Haagu, únos 12 ministrov z rokovania o rope vo Viedni a dalo by sa pokračovať. Dovedna má na svedomí asi 80 ľudí.
Ramiréz bol vyhlásený ako nepriateľ číslo 1 a polícia po ňom neprestajne išla. Poľovačka však nikdy nebola úspešná. Vždy sa mu podarilo uniknúť. Niekoľkokrát sa objavil aj v Československu. Väčšinou sa prestrieľal. Nakoniec sa ho podarilo dolapiť. Bez jediného výstrelu. Stalo sa tak v Sudáne, v chartúmskej nemocnici. Dal si tam vysať tuk z brucha. Potrpel si na svoj vonkajší výzor. Keď už ležal na operačnom stole, pichli mu injekciu, ktorá ho uspala. Prebudil sa až vo Francúzskom lietadle. Vo Francúzsku bol postavený pred súd a dostal doživotie. A to mu zrátali len minimum vecí, ktoré spáchal.
Ramiréza objahovala pred súdom advokátka Isabelle Coutant-Peyreová, staršia, ale vzdelaná dáma, matka troch takmer odrastených detí. Čo čert nechcel, zahľadela sa do svojho klienta. Zahľadela sa napriek svojej kresťanskej výchove, napriek tomu, že možno ako jediná vedela, akých ohavností sa dopustil. Zosobášili sa. A to aj napriek tomu, že svoj obdiv a fanatizmus voči terorizmu neskrýval ani na súde.
