videní: 4.0K
V decembri roku 1991 sa Sovietsky zväz rozpadol. Napriek predpokladom odborníkov, že sa tak nestane. Veď každý prejav končil slovami: „Nech žije komunistická strana Československa!“, alebo „Nech žije Sovietsky zväz!“ či „So Sovietskym zväzom na večné časy!“ Rozpad však predsa len prišiel. A to napriek tomu, že ho nepredpovedali ani slávne CIA či KGB. Údajne o ňom hovorila len akási veštica…
Desaťročia vždy toto celé dookola. Zdalo sa, že Sovietsky zväz vydrží navždy. Ba dokonca stáročia. Náš veľký sovietsky brat pretrvával. Zabetónoval sa. Dokonca sa ešte rozširoval. Nech ľud hoci doma hladuje, Sovietska červená vlajka bude viať nad celým svetom!
V druhej polovici 20.storočia pretieklo na bojiskách viac krvi ako v jeho prvej polovici, v ktorej sa odohrali dve svetové vojny. Takmer vo všetkých konfliktoch mal prsty Sovietsky zväz. Občas však po nich dostal, ale otriasol sa a hnal sa za svetovládnou vidinou vštepovanou od čias Marxa a Engelsa. Komunizmus víťazil. A zdalo sa, že aj naďalej bude víťaziť.
Sovietsky autor E. A. Arab-Ogly začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia napísal: „Koncom nášho storočia socialistická sústava prevládne nielen politicky, ale i hospodársky, počtom obyvateľov, rozsahom priemyselnej výroby, produktivitou práce, národným dôchodkom a úrovňou vedy a techniky.“
Na prekvapenie, podobného názoru boli aj západní sociológovia a prognostici. Tvrdili, že bipolárny svet potrvá. „Jedinou možnosťou riešenia konfliktu“ uzatvárali, „by bola totálna vojna medzi mocnosťami.“ Pochmúrna perspektíva! Nenastúpilo ani 21. storočie a Sovietsky zväz a jeho panstvo sa rozsypali. Túto udalosť nepredvídali vedci a ba ani politici. KGB ale aj CIA ostala ohromená. Rozpad vraj prognozovala iba akási veštica.
Kedysi dávno, keď boľševici uchopili moc, zastrájali sa, že keby sa jej niekedy museli vzdať, tak buchnú dverami, že sa zatrasie pol Európy. Tresk sa však nekonal. Búrili sa síce niektoré národy Sovietskeho zväzu, ale svet prežil dejinný zvrat bez ujmy.
