videní: 2.0K
Prekliati Habsburgovci, nenávidená rakúsko-uhorská monarchia! Prenasledovala našich národných hrdinov a zatvárala ich do žalára. Napríklad v takom roku 1869 odsúdila Jozefa Miloslava Hurbana na pol roka väzenia a k tomu tučná finančná pokuta. Podobne obstál aj Karol Salva v roku 1887 či Svetozár Hurban Vajanský – a to dokonca trikrát. Nebolo to však nič oproti tomu, čo nás ešte čakalo.
Keď u nás v roku 1948 nastúpil systém, podľa jeho tvorcov najhumánnejší, ako vrchol úslia luďstva, predošlé časy boli mnohým pripadať ako idylka. Nezatvárali sa jedinci, ani desiatky jedincov, a ani stovky či tisíce. Zatvárali sa celé skupiny obyvateľstva – či už majetní či kňazi, či veriaci či politici. Hlava nehlava. Nezatvárali ich čo by na mesiace či roky, ale na niekoľko desiatok rokov či doživotia. Niekedy ich postavili rovno k múru.
Keď Vajanský odchádzal z Martina do väzenia, ľud ho odprevádzal s kyticami. Viezol si dvesto kníh. Celu ráno o siedmej otvárali, mohol navštevovať susedov, písať, tvoriť, obed si mohol dať hoci v reštaurácii. Dostávala sa k nemu korešpondencia. Večer ho dozorca prosil, aby sa vrátil späť do cely a pripomenul mu, aby si nezabudol vyložiť topánky, že mu ich za nejaký ten groš vyčistí.
V socialistických väzeniach vítali odsúdených obuškami. Bili ich, mučili ich, zatvárali na samotky. Týrali ich nielen fyzicky, ale aj psychicky. Hladovali. Smädní trpeli zimou. Vo väznici – v dome hrôzy v Hradčanoch – okúsil major Tomáš Sedláček, účastník bojov na Dukle i Slovenského národného povstania, neľútostné týranie dozorcom Františkom Perglom.
Vajanského poslali do väzenia za článok Hyeny v Uhrách. Opovážil sa niekto v komunistickom systéme nielen že napísať podobný názor? Vypátralo sa ešte aj to, čo si ľudia len a len mysleli.
Ak v nenávidenej preklínanej monarchii odsúdili niekoho na smrť, zväčša mu udelili milosť a odsedel si maximálne niekoľko rokov. V Československu v rokoch 1948 až 1955 popravili 257 osôb. Až v 90% išlo o popravy za politické delikty.
