videní: 2.1K
Len čo zmĺkli delá druhej svetovej vojny a opadla radosť z porážky fašizmu, začala sa formovať nová diktatúra. V Nemecku pod vedením Wilhelma Piecka. Pozrime sa na celé dejiny vtedajšej doby spoločne trošku podrobnejšie.
Pivové reči. Tie pozná asi každý z nás. Porozpráva sa hocičo. Väčšinou však iba silácke reči, či vystatovačné reči. Po druhej svetovej vojne tomu taktiež nebolo inak. Vraj by isté osoby dokázali urobiť rýchly poriadok a s každým by vedeli zatočiť. Realita je však iná. Nacisti povýšili reči mníchovských pivární na oficiálnu politiku, na politiku najnižších pudov, násilia a brutality. Našla si svojich fanatických prívržencov a strhla takmer celý národ. Pol sveta bolo po druhej svetovej vojne rozbitého.
Svet ešte len začal odpratávať škody, ktoré spôsobila druhá svetová vojna. Teda tie škody, ktoré sa odpratať dali… Na týchto ruinách začal vznikať ďalší systém – systém v réžii Kremľa. Založený taktiež na brutalite a násilí a v Rusku úspešne vyskúšaný. Na rozdiel od Nemecka, kde brutalitu predvádzali aj za bieleho dňa, bola taktika v Rusku úplne odlišná. Komunisti spomínané spôsoby predvádzali za noci, keď sa zločinu najviac darí. Deň bol predsa vyhradený na oslavu šťastného života.
Vo východnom Nemecku s nadšením zavádzal novú totalitu Wilhelm Pieck. Skúsenosti mal bohaté. Celé roky zastával významné funkcie v medzinárodnom hnutí komunistov. Aj teoreticky bol dobre podkutý – v predvojnových rokoch ho poverili funkciou Medzinárodnej Leninovej školy, hneď po vojne založil Blok bojovej demokracie a spolu s ďalšími súdruhmi bojoval za definitívne nastolenie komunistického režimu v krajine.
Nebol to systém nastolený a udržiavaný len na bodákoch. Medzi ľuďmi si našiel mnoho priaznivcov, vyznávačov či dokonca fanatikov. V brutálnej podobe sa udržal dlho po Stalinovej smrti, ale inde už dostával miernejšiu podobu. Padol až spoločne s Berlínskym múrom.
Totalita sa ani nie po troch rokoch začala usadzovať v mnohých krajinách sveta. Svetlana Alexijevičová, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, napísala: Niet pre človeka starosti neodbytnejšej a trýznivejšej, keď získa slobodu, ako č najskôr nájsť niekoho, komu by sa klaňal…“
