videní: 3.9K
Písal sa 14. marec, rok 1953. Československo zachvátilo zúfalstvo. Práve v tento deň skonal zbožňovaný muž menom Klement Gottwald, prezident republiky a predseda Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.
Plakala celá krajina. Klement Gottwald, ktorý žil v rokoch 1896 až 1953, zbožňovali ako múdreho a prezieravého štátnika. Pravda o ňom však vyplávala na povrch až postupne.
Smrť Klementa Gottwalda zarmútila celé Československo. Po jednom milovanom a nesmrteľnom – Stalinovi – za krátko zomrel aj ďalší milovaný a nesmrteľný. Ľud horko zaplakal. Toto sa dalo dočítať v novinách. A sčasti to tak aj bolo.
V krajine sa vyhlásil štátny smútok. Telo zosnulého vyložili na katafalk v Španielskej sále na Pražskom hrade a vedľa neho prechádzali desiatky tisíc občanov. Stáli vo frontách, ktoré boli azda dlhšie ako kilometer. Prichádzali sem jednotlivci, pracovné kolektívy, rodiny s malými i odrastenými deťmi. Filmové zábery ukazovali smútiacich, ktorých žiaľ nebol ďaleko od zúfalstva.
Tým to nekončilo. V továrňach, na úradoch a školách vznikli smútočné kútiky. Umiestňovali v nich Gottwaldovu bustu alebo portrét a zlaté iniciálky KG na červenom plátne. Stála tu čestná stráž, podpisovali sa kondolenčné listiny. Tie sa podpisovali nielen na národných výboroch, ale azda aj v pohostinstvách.
Ubiehali roky a Gottwald zostával modlou. Všetkých okolo neho postupne poobviňovali. Vraj sa v období najhoršieho komunistického prenasledovania dopustili zločinov. Gottwald však žiaril sťa maják. Až po páde totality historici skonštatovali, že „viac ako ktokoľvek iný pomáhal vytvárať systém založený na masovo vykonávaných nezákonnostiach.“
Hneď po víťaznom februári nezákonne postihli 250 000 až 280 000 ľudí, predovšetkým sa jednalo o nestraníkov. Títo ľudia prichádzali o zamestnanie, boli vyhodení zo štúdia, z bytu, väznili ich bez súdneho procesu, popravovali. Hlavným tvorcom tohto systému bol podľa prameňov práve Gottwald.
Antonín Novotný, neskorší československý prezident o ňom povedal: „V posledných rokoch bol skoro stále taký opitý, že nebol schopný riadiť predsedníctvo strany. Neraz ho musel zastúpiť Zápotocký.“
