videní: 2.8K
V lete 2019 uskutočnil prieskumný tím „Lisa Alert“ (organizácia podobná Amber Alert) ďalší sociálny experiment v ruskom Saratove: cudzinci sa snažili prinútiť deti vo veku 3 – 12 rokov, aby s nimi opustili ihrisko (samozrejme, najprv požiadali o súhlas ich rodičov). Zo 17 účastníkov experimentu 15 detí verilo cudzincovi a odišlo s ním a iba dve 6-ročné deti úplne odmietli opustiť ihrisko. Navyše, len vo Veľkej Británii sa stratí asi 0,5 milióna detí každý rok. Prečo k tomu dochádza?
Ako sú kradnuté deti z detských ihrísk
Šanca, že dieťa odíde s cudzím človekom sa dramaticky zvyšuje, ak úlohu únoscu zohráva žena alebo tínedžer. Okrem toho si každý človek intuitívne predstavuje zločincov ako mužov z hororového filmu: sú vysokí, nahnevaní a nepriateľskí. Mali by sme však našim deťom vysvetliť, že aj stará dáma alebo mladé dievča môže byť zlým človekom.
Zdá sa, že táto situácia je ešte znepokojujúcejšia, ak vezmete do úvahy skutočnosť, že subjekty experimentu skutočne vedeli, aké sú možné dôsledky odchodu s cudzincom. Všetci boli mnohokrát inštruovaní, ale tieto pokyny boli zjavne zbytočné.
Deti potrebujú vysvetlenie, prečo a akí cudzinci sú nebezpeční, pretože aj predavačka či poštár sú cudzí.
Ideálne je, ak deti na ihrisku stále niekto stráži – rodičia sa môžu striedať. Okrem toho svoje deti pravidelne školte a pýtajte sa ich, čo by robili v takejto situácii.
Čo bráni dieťaťu, aby od cudzinca ušlo?
Aj keď si každá obeť uvedomí, že neuvidí žiadne veveričky, nesnaží sa utiecť. A keď sa ich rodičia pýtali „Prečo?“ Deti odpovedali iba niečo nejasné, akoby sa hanbili kričať alebo žiadať o pomoc.
Zdá sa, že pokyny „kričať, ak ste v nebezpečenstve“ pre deti nič neznamenajú. Majú milióny otázok: Kričať čo? Ako nahlas? Čo keď ma nikto nepočuje? Čo keď ma počujú, ale stále nepomáhajú? Jedným z možných riešení je precvičovanie hlasných výkrikov. Zmyslom tejto praxe je zbaviť sa ostychu.
Okrem hanby sa deti zvyčajne boja, že vyzerajú hlúpo. Deti o tom premýšľajú takto: „Čo ak sa nedeje nič dôležité a začnem ja kričať? Budem vyzerať ako hlupák a všetci sa budú smiať.“ Ďalším dôležitým faktorom je pamätať na to, že deti sú zvyknuté nasledovať čokoľvek, čo hovoria dospelí, pretože vlastne ich to učíme robiť to a aj to, aby nikdy nepochybovali o tom, čo hovoríme.
Niekoľko dôležitých odporúčaní
- Neoznačujte oblečenie detí štítkom s menom. Deti zvyčajne dôverujú ľuďom, ktorí ich volajú menom.
- Ak sa dieťa stratí v nákupnom centre, nech vyhľadá akéhokoľvek zamestnanca radšej, akoby vás malo hľadať na parkovisku. Z parkovísk mizne najviac detí.
- Ak už bolo dieťa ukradnuté, malo by vedieť, ako dať ľuďom signál, že má problémy. V roku 2007 prepravoval únosca lietadlom dospievajúce dievča. Nechala poznámku so žiadosťou o pomoc na záchode. Keď lietadlo pristálo, polícia už na únoscu čakala.
- Pre tínedžerov sa neodporúča stopovať napriek tomu, že je to veľmi populárne.
- Na verejných miestach sú toalety obzvlášť nebezpečné. Nenechajte deti chodiť na záchod samé.
Zdroj: Brightside | topdesat
